Poriadne si zavarili. Ťahanie sa za prsty Tatrana so Senicou nabralo po minulom kole najvyššej futbalovej súťaže iný rozmer. Zelenobieli nezvládli vystúpenie v Zlatých Moravciach-Vrábľoch, kde prehrali rozdielom triedy a keďže Záhoráci nečakane ryžovali plný bodový zisk v Zemplíne, karta sa otočila. Na dne pelotónu sa ocitli východniari a je rad na nich, aby ešte urobili pokusy o predbehnutie rivala na cieľovej páske.

Niekedy je lepšie útočiť spoza chrbta, zo závetria, možno posledné mužstvo nie je pod takým tlakom ako predposledné, ale jedno je isté: Ak chcú Šarišania pomýšľať na barážovú priečku, musia v zostávajúcich dueloch priniesť na pľac niečo viac než len skromnú bojovnosť a nasadenie. Chce to väčší prehľad, lišiackosť, rozhľadenosť a aspoň štipku kumštu. Obaja kandidáti na spodné pozície majú pred sebou dva duely doma a jeden vonku. V neprospech Tatrana hovorí to, že v priamej konfrontácii ohrozených sa predstavia na senickom ihrisku. Lenže ktovie, či to bude pre našich nevýhoda alebo výhoda.

Škoda, že Prešovčania nedokázali ešte viac zdupľovať dlhú sériu FC ViOn, ktorý nevyhral desať stretnutí po sebe. Slovom, tunajšia hracia plocha je pre Prešovčanov akoby zakliata, lebo tu už dávno nebodovali - a to nielen proti Zlatým Moravciam-Vrábľom, ale ani v súperení s Nitrou, ktorá na tejto ploche absolvuje domáce vystúpenia. Tentoraz to bola vysoká prehra, ktorá nekorešpondovala s odhodlaním, s akým odchádzali hráči Tatrana tento duel. Určite sa po stretnutí „hnevali“ nielen na Michalovčanov, ktorí dovolili Seničanom naplno bodovať, ale hlavne na seba, že sa nechali takto vyprášiť. Domácim vyšiel prvý polčas, keď získali dvojgólový náskok po zaváhaniach v defenzívnej činnosti hostí. Na druhej strane domácu bránu ohrozil Hošek a po ňom nepresnými strelami i ďalší prešovskí futbalisti, ale stav sa nemenil. Po zmene strán mohol dianie zdramatizovať znovu český legionár, ale zase sa v koncovke- ako už neraz predtým – nepresadil. Naopak, hostitelia boli v laufe, čo dokumentovali ďalšími dvoma zásahmi. Ich suverenita narastala a hostia mali čo robiť, aby odvrátili mnohé ich akcie. Niekedy v poslednej chvíli odvrátili nebezpečenstvo obrancovia Tatrana, inokedy zase brankár Lukáč predviedol výborné zákroky. V závere mal blízko k čestnému úspechu hostí Dupkala, ale ani on nepochodil a tak prišiel ešte jeden trest v podobe štvrtého zásahu víťaza. Pravdaže, po zápase mali tréneri iné pocity a názory na účinkovanie svojich zverencov. Juraj Jarábek, Zlaté Moravce-Vráble: "Ukázali sme pravú tvár, podobnú, ako v jeseni. Patrí ku cti Tatranu, že chcel hrať futbal, hoci to bola voda na náš mlyn. Bol to zápas hore-dole a naše víťazstvo považujem za zaslúžené."
Anton Mišovec, Prešov: "Do stretnutia sme vstúpili dobre, no nepostrážili sme si prvú štandardku – rohový kop - po ktorej sme inkasovali. Následne aj pred druhým zásahom sme zle riešili hernú situáciu. Za stavu 0:2 sme zmenili rozostavenie, ale ani to k zmene skóre neviedlo. Po zmene strán sme znovu dva razy inkasovali, hoci vtedy sme hrali už viac otvorene a keďže sme svoje príležitosti spálili, výsledok je taký, aký je. Škoda, že zo štyri príležitosti, ktoré sme mali, vyšli nazmar. Mrzeli ma hlavne možnosti Hošeka a Dupkalu. Určite sme však nezopakovali taký výkon, aký sme predviedli proti tomuto rivalovi v Poprade v predošlom vzájomnom súboji. Urobili sme mnoho individuálnych chýb.“