Kto čaká, dočká sa. Ľubomír Puhák sa ujal kormidla v treťoligových Giraltovciach po Patrikovi Partilovi, pričom v prvom aj druhom zápase pod jeho vedením mužstvo prehralo. Do tretice však prišla výhra z kategórie nečakaných, keď MFK Slovan si poradil s favorizovaným Vranovom. Bola to iste mocná vzpruha pre kolektív, ktorý okupuje priečky v spodnej časti pelotónu.

Nový kouč v tomto klube už pôsobil, pred desiatimi rokmi sa ujal kormidla a vydržal tam tri roky. Odvtedy sa všeličo zmenilo, funkcionársky aktív síce zväčša  zostal, no hráči sa vystriedali. „Pamätám si, že som vtedy trénoval Vojtu či Partilu. S bývalým lodivodom sme si vydebatovali okolnosti a to, že vo futbale niekto prichádza a niekto zase prichádza. Však to poznám i ja.... Paťo je dobrý chlap aj hráč, s ním  konzultujem niektoré veci a som rád, že zostal a zobral to správne, lebo  je veľmi potrebný pre tím. Aj naposledy odjazdil skvele zápas a bol výraznou našou oporou.“ Pred rokmi viedol Ľ. Puhák skúsené mužstvo a starších hráčov , ktorí mali čosi za sebou, teraz je situácia iná. „Sú tu mladé pušky, stredná generácia na čele s Verčimákom a Kuriplachom. Možno by súpiska potrebovala doplnenie o ostrieľaných jednotlivcov.“

Zaujímali sme sa o doterajšie vystúpenia. „Hrali sme proti tímom z popredia pelotónu. Nejaký čas mi trvalo, kým som spoznal tím. Proti Humennému sme niečo v zostave obmenili, poprehadzovali posty a obmenili systém hry. Mali sme na to, aby sme vyhrali, len sme nezužitkovali šance a dostali sme smoliarsky gól. Na Spiši bolo iné rozostavenie, tak ako predtým, lenže nám to veľmi nešlo, preto sme sa proti Vranovu vrátili k tomu, s čím sme vyrukovali proti Humenčanom.“ V ostatnom dueli sa zápas nezačal pre domácich dobre a čoskoro prehrávali po zásahu bývalého hráča Giraltoviec Digoňa. „Mali sme ho osobne strážiť na našej polovici, ale urobili sme chybičku a pykali sme za ňu.“ Tréner však vlial viac sebavedomia zverencom. „Mladíci potrebujú mentálne zosilnieť, náročné duely im trošku zväzujú nohy, preto som ich povzbudzoval a hecoval, aby si verili, aj keď budeme prehrávať. Po rýchlom inkasovanom góle sme sa dokázali otriasť  a ukázali sme našu kvalitu i silu. Kolektív sa nezlomil, potiahli kľúčoví hráči Verčimák, Partila či Kuriplach. Do prestávky sme súpera zaskočili dostupovaním, organizáciou hry, bojovnosťou. Vranov nemal priestor, jeho hráči boli z toho nervózni. Herná kvalita bola u nás očividná, napríklad pri prvom góle Verčimák poslal fantastickú prihrávku cez troch hráčov, aká sa nevidí ani v prvej lige. Po vyrovnávajúcom zásahu si zverenci začali veriť a Kuriplach urobil štandardku, po ktorej Jurč nádherne trafil do šibenice. Sebavedomie teda chlapcom narástlo, len sa obávam, aby proti Košiciam nebolo až prehnané...“ Po zmene strán sa dalo čakať, že favorit zvýši otáčky, na to upozorňoval aj Ľ. Puhák. „Trošku som sa obával toho, že vedieme, aby sme na to nedoplatili. Upozorňoval som chlapcov, aby zabudli na to, aký je stav, ale že hrajú akoby od stavu 0:0. Naplnili sa moje predpoklady, keď hostia pridali a my sme sa zľakli náskoku, stiahli sme sa dozadu. Súper nás zatlačil, lenže náš gólman pri dvoch šanciach výborne zasiahol, zmenšil strelecký uhol. V závere sme to potom uhrali, hoci sme boli aj unavení, lebo chlapci išli na doraz.“