Pre niektorých hráčov bolo prvé jarné kolo výnimočné, lebo si premiérovo zahrali v najvyššej súťaži. Do šíku takýchto novicov sa zaradil aj Patrik Prikryl, ktorý posilnil Tatran Prešov v zimnej prestávke. Na východ prišiel tento 25-ročný obranca z druholigového Pohronia, futbalovo však vyrastal v Banskej Bystrici. Proti Podbrezovej sa postavil do stredu obrany vedno s kapitánom Martinom Luberdom. Hoci nepodal najhorší výkon, predsa ho mrzelo, že aj on sa ako bek podieľal nechtiac na tom, že hostia dva razy skórovali a dosiahli tri body.

„Chceli sme veľmi vyhrať, ale, žiaľ, nepodarilo sa nám to. Máme pred sebou ešte dvanásť zápasov a určite sa budeme chcieť bodovo na Horehroncov dotiahnuť a obsadiť takú priečku, ktorá nám zaručí príslušnosť medzi elitou aj v ďalšom ročníku,“ rozhovoril sa P. Prikryl. Naznačil, že medzi druhou a prvou ligou je značný rozdiel v rýchlosti a silovosti. „Prvý desať-pätnásť minút som sa oťukával, ale potom to už bolo v pohode.“

Paťo nemal jednoduchú pozíciu, lebo proti nemu hral Wiezik, poľský legionár, ktorý spravidla prevyšuje všetkých o hlavu a je náročné ustrážiť ho hlavne vo vzduchu. Napokon sa predsa presadil a skóroval. „Spoluhráči mi hovorili, čo bude hrať a tak aj bolo. Presne do bodky. Mrzelo ma, že bol nestrážený na zadnej žrdi, keď skóroval. Je vysoký, no má svoju kvalitu.“

Tatran do prestávky prehrával 0:2, ale nechcel to zabaliť a zmieriť sa s takýmto osudom. „Hovorili sme si v šatni, že máme ešte štyridsaťpäťminút na to, aby sme niečo s nepriaznivým stavom urobili. Druhý polčas nebol až taký zlý, ale chýbal nám kontaktný gól. Keby sme ho dali, iste by sa to viac zdramatizovalo. Je pravda, že sme prišli o vylúčeného hráča, ale aj hostia hrali neskôr oslabení.“ P. Prikryl prezradil, že si aj preštudoval bilanciu vzájomných zápasov a uvedomil si, že je pre východniarov značne nepriaznivá. „Štvrtý raz sme prehrali 0:2, to je veľavravné.“

Zaujímalo nás i to, ako sa tento borec dostal do Prešova. „Ozval sa mi pán tréner Mišovec, či by som nemal záujem. Pozrel si ma na internete. Ja som súhlasil a záležalo na tom, či sa kluby dohodnú,“ prezradil rodák z Banskej Bystrice. Keď prišiel do Tatrana, tak vedel, na čom je, nešiel na skúšku a bolo teda rozhodujúce, či si zástupcovia oboch klubov tľapnú. „Pohronie bolo ochotné pustiť ma, po dvoch týždňoch od príchodu som mal zmluvu na obdobie do konca ročníka na stole, ktorú som podpísal. Inak, v Pohroní som mal platný kontrakt do konca kalendárneho roka, takže som vďačný tamojším činovníkom, že mi umožnili zahrať si prvú ligu. Už predtým, ako som sa ukázal v Tatrane, som poznal niektorých chlapcov – Jana Dzuríka, Peťa Katonu a aj ďalších, proti ktorým som hral ešte v druhej najvyššej súťaži,“ pripomenul P. Prikryl.