Prvoligistom Tatrana Prešov naposledy v dohrávke najvyššej súťaže na popradskom trávniku poriadne priháralo, ale predsa len sa dokázali pozviechať a vydolovať aspoň vytúženú remízu. Postaral sa o to pár minút pred koncom merania síl so Zlatými Moravcami-Vrábľami Jakub Rolinc. Pre tohto hráča to bol dvojnásobne úspešný okamih. Znamenal totiž jeho vôbec prvý gól v zelenobielom drese od príchodu do Šariša.

Dal ho vo svojom dvadsiatom druhom ligovom štarte za východniarov (predtým skóroval akurát v Slovenskom pohári). Mimochodom, na sklonku minulého roka nebolo jasné, či hrotový hráč v Tatrane zostane a pôvodne to vyzeralo na jeho odchod, no potom sa zase ukázal v príprave. Akoby si povedal, že zostal niečo dlžný klubu, spoluhráčom aj fanúšikom. A uplynulú stredu prišla jeho očakávaná chvíľka.  

„Bol to naozaj náročný zápas, celý druhý polčas pršalo, terén bol ťažký. Mali sme niekoľko šancí, ale nechcelo nám to tam padať. Našťastie aspoň jednu možnosť sa podarilo predsa len  zužitkovať a vyrovnať,“ uviedol borec, ktorý prišiel tesne pred svojím zásahom na ihrisko v pozícii striedajúceho hráča. Prvý dotyk s loptou premenil na gól. Tomu sa povie šťastná ruka trénera. „Tréner Jantek ma poslal do diania s úlohou, aby som sa v koncovke presadil. Podarilo sa to a som veľmi rád. Prihrávka Erika Streňa bola výborná, ideálne ma  našiel a ja som loptu poslal do takmer prázdnej brány.“ Spýtali sme sa ho aj na to, ako prežíval svoj strelecký pôst počas doterajšieho pôsobenia v Prešove? „Ani nechcite vedieť, aké boli moje pocity. Bol som značne frustrovaný z toho, že som sa stále nedokázal dostať na listinu strelcov. Už predtým som mal i ja množstvo možností, ale stále som netrafil sieť. Nebol som z toho dôvodu v optimálnej pohode, ale hoci som to skúšal hádzať za hlavu, predsa ma táto skutočnosť neustále prenasledovala. Stále som si však veril, že sa to konečne v nejakom zápase zlomí a uchytím sa. Teraz mi to už vyšlo, hoci neskoro, ale predsa som rád, že skóroval. Dúfam, že teraz sa aj ja odrazím k ďalším momentom, ktoré budú úspešné.“

Možno to bude  pre Rolinca vstupenka do základnej zostavy. „To už nebudem riešiť, to je v kompetencii trénera, akú urobí zostavu na ďalší zápas.“ Mimochodom, aj v jeseni v Zlatých Moravciach-Vrábľoch hral tento futbalista v základnej zostave. Ani sme sa nemuseli pýtať ďalej, sám si zaspomínal na neveselý priebeh duelu. „To vystúpenie nám vôbec nevyšlo. Hladko sme prehrali a všetci sme neboli spokojní. A či nám herný štýl tohto súpera nesedí? Nepovedal by som, že by tento celok produkoval taký futbal, ktorý by nám robil problémy. V jeseni sme nezvládli svoju robotu, ale teraz sme išli s tým, že vyhráme. Do prestávky nám to však celkom  nevychádzalo, po zmene strán sme už ale súpera zatlačili.“ Možno to, že sa Tatran dlhšie rozohrával, súviselo aj s tým, že mal dlhšiu pauzu. „Prestávka nám skôr pomohla, lebo sme mali veľa maródov a niektorí sa dali dokopy.“ Najbližšie sa Prešovčania predstavia znovu v popradskom NTC ako hostitelia v súperení s Podbrezovou, ktorá mala krízu, ale už sa z nej podľa všetkého dostala. „Budeme zase naladení na to, aby sme naplno obstáli a pokúsime sa vyhrať,“ dodal optimisticky Jakub Rolinc, momentálne jediný legionár v tíme Tatrana. Onedlho oslávi 25. narodeniny a určite by nebol proti, keby si pripravil sám pre seba ďalší darček v podobe gólu a bodov.