Napriek blízkosti oboch miest sa traduje, že málo futbalistov Prešova zamierilo do  Košíc. Možno aj preto, že oddávna bola medzi týmito klubmi značná rivalita. Výnimkou potvrdzujúcou toto pravidlo je už bývalý hráč Tatrana Prešov Richard Kačala, ktorý sa upísal FC Košice. To, že si vyzlečie zelenobiely dres, bolo zjavné už pred niekoľkými mesiacmi, keď vyjadril nespokojnosť s pomermi v materskom klube. O tom, prečo sa rozhodol pre „vraňarov“ i o ďalších aspektoch jeho ďalšej kariéry, sme sa ním zhovárali.

Vlani v novembri ste v našom rozhovore povedali, že už sa orientujete skôr na uplatnenie v civilnom živote, chcete sa pracovne uchytiť a popri tom hrať futbal. Platí to stále?

„Momentálne sa ešte orientujem stále na futbal, ale nestrácam zo zreteľa prácu vo verejnej správe, čo je však ešte záležitosť nejakého času, kým sa to dorieši. Možno do leta budem fungovať hlavne ako futbalista.“

Čo rozhodlo o tom, že ste zamierili  k susedom?

„Výborné podmienky, zázemie, klub je stabilizovaný, má patričné ambície.“

V spomínanom rozhovore ste riekli aj to, že si neželáte, aby to v Tatrane dopadlo tak ako vo futbale v Košiciach...

„Myslel som to tak, že bývalý majiteľ urobil dobre, keď odstúpil a do funkcií sa dostali noví ľudia, ktorí chcú pozdvihnúť košický futbal a zatiaľ im to naozaj ide parádne.“

Vaše kontakty s FC sa začali kedy?

„Ja som  mal odísť do FC už v lete, ale bol som ešte zmluvne viazaný s Tatranom a nedalo sa s tým pohnúť. Takže som musel čakať na ukončenie kontraktu. S Košičanmi som bol stále v kontakte a vlastne tento klub bol u mňa na prvom mieste pokiaľ ide o zmenu pôsobiska.  Nevylúčil som ani ďalšie možnosti – napríklad zahraničie – ale to by musela byť veľmi zaujímavá ponuka, aby som ju uprednostnil. So zástupcami Košíc som si podal ruku už po sezóne a čakal som na konkrétnu ponuku. Keď prišla, tak sme to spečatili.“

Predpokladáme, že ste sa neocitli v úplne cudzom prostredí – súhlasíte?

„Väčšinu chlapcov som poznal ešte z čias, keď hrali za oba košické kluby. Najviac som sa, samozrejme, poznal s Mojom Trebuňákom, ktorý bol u nás v Tatrane. Aj prostredníctvom neho som dostal viac informácií o dianí v klube. Kolektív je veľmi dobrý, mladý, partia je super a to je základ.“
 

Z druhej ligy ste sa ocitli v tretej lige – pociťujete to nejako?

„Práveže vôbec nie. Som tam iba niečo vyše mesiaca a môžem potvrdiť, že podmienky sú lepšie ako sme mali v Prešove počas ligového účinkovania. Týka sa to regenerácie, rehabilitácie a celkove podmienok. Veď tu som napríklad dostal hneď nové veci, výstroj, čo sa mi v Prešove nestalo niekoľko rokov.“

V príprave vám tréner hľadá stály post a pendlujete medzi obranou a zálohou?

„Zatiaľ som na kraji stredovej formácie, rád útočím, tak mi to vyhovuje. Hoci nemám problém vrátiť sa ani dozadu. Ako líder súťaže sme ofenzívne ladený tím, súperi budú zväčša zatiahnutí, tak je jedno, či budem hrať beka alebo záložníka.“ 

Ste s niekým z Tatrana v kontakte?

„Cez sociálne siete sledujem výsledky a s pár hráčmi si píšem. Či už s Máriom Strachanom alebo Milanom Vinclérom, ale tri štvrtiny kádra sú pre mňa neznáme...“