Azda jediný z tímu Tatrana Prešov, ktorý mal po záverečnom meraní síl v základnej časti najvyššej futbalovej súťaže s Ružomberkom akú-takú radosť, bol brankár Patrik Lukáč. Hlavne preto, že po prvý raz od svojho príchodu v zime nedostal v jarnej fáze ani gól. Pritom sa nedalo povedať, že bol bez práce. Svoje miesto si však 23-ročný ochranca svätyne Šarišanov zastal bez chybičky.

„Určite to, že som si udržal čisté konto, je vzpruha, dodá mi to sebavedomie, ale podstatné je, že sme neprehrali a môžeme sa do nadstavby odraziť s o čosi lepšou náladou,“ poznamenal po stretnutí gólman, ktorý prišiel do 1. FC v zime. „Ružomberčania ukázali svoju kvalitu. Náročný terén nás vyšťavil, aj preto miestami mali hostia viac z hry a po zmene strán boli naozaj nepríjemní. Som rád, že som pomohol kolektívu.“ V druhom polčase zaujala hlavne delovka Daniela, ktorá sa odrazila od brvna. Bol to moment, ktorý mohol rozhodnúť o víťazstve hostí. „Bol tam môj jemný teč lopty, ale neviem, či to pomohlo k tomu, že lopta skončila na brvne.“ Aj niekoľkokrát potom Patrik výborne zasiahol a pôsobil isto, spoľahlivo. „Na takomto teréne sa nedá podceniť žiadny pokus, hoci zdanlivo sa niektoré mohli zdať jednoduché pre mňa. Hracia plocha bola nevyspytateľná a lopta sa mohla všakovako odraziť. Všetci sme museli hrať jednoducho, nekomplikovať si život. Preto aj pri malých domov sme si museli dávať pozor. Aj vzhľadom na nepríjemný mráz a to, že som bol neraz skrehnutý. Berúc do úvahy priebeh duelu sme vďační aj za bod, hoci nás mrzelo, keď sme sa dozvedeli, že Seničania vyhrali a predbehli nás v tabuľke.“ P. Lukáč naznačil, že teraz už treba pracovať na tom, aby jeho spoluhráči začali strieľať góly, lebo iba tie prinesú body. On však ostatným v tomto smere veľa nepomôže, iba ak by si trúfol na prípadné zahrávanie pokutového kopu. „To ani nie, na to sú určení iní,“ usmial sa a potom dodal už s vážnym výrazom tváre, že každý nasledujúci zápas je veľmi dôležitý z hľadiska vyhliadok na záchranu.

Zaujímalo nás, ako si v mrazivom počasí práve on udržiaval akúsi prevádzkovú teplotu? „Keď bola hra prerušená, alebo sme zahrávali rohový kop, tak som si trošku mohol vydýchnuť, pobehať si po šestnástke. Lenže po zmene strán mi zima naozaj nebola, lebo som sa niekedy musel dosť zvŕtať. Do prestávky som miestami pociťoval chlad, potom sa to už zmenilo.“ Takže ako jediný nechtiac privítal aktivitu súpera, aby sa zahrial natoľko, že mohol podať kvalitný výkon. „Toto počasie nie je ideálne, takže treba niečo urobiť pre to, aby ho futbalista natoľko negatívne nevnímal,“ podotkol sympatiak, ktorý sa do Tatrana vrátil po šiestich rokoch.  „Vtedy, keď som z Prešova odchádzal, som sa nezamýšľal nad tým, či sa dakedy ešte v Tatrane ukážem a navyše v áčku. Futbalový život je nevyspytateľný a som rád, že som sa mohol vrátiť domov a chytať v lige,“  riekol perspektívny brankár, rodák z Prešova, ktorý do trinástich rokov žil v Bardejove a potom sa s rodinou sťahoval do Prešova. Inak, na predošlých štáciách mal silnú konkurenciu, či už v Tepliciach, Podbrezovej alebo Senici. Aj preto privítal možnosť uplatniť sa doma. Tréner Mišovec pred štartom jari hovoril, že nemá vyslovenú brankársku jednotku a bude sa rozhodovať podľa momentálnej fazóny adeptov. Vyzerá to tak, že post jednotky si zobral práve P. Lukáč. „Týždeň pred štartom súťaže sa to kryštalizovalo a kormidelník mi naznačil, že pôjdem v úvode do brány. To ma potešilo a vážim si túto šancu,“ prezradil borec, ktorý ešte nevedel, či za vychytanú nulu bude musieť prispieť do spoločnej kasy. „Ešte som podrobne nečítal interný poriadok tímu, ale určite sa chlapcom odvďačím, však mi pomohli k tomu, aby som neinkasoval.“