Zo siedmeho miesta tabuľky je rovnako ďaleko na oba póly. Je po jeseni spokojnosť? – Nielen v mojich očiach, ale aj tých, ktorí sa o kochanovský futbal zaujímajú, vládne s prvou polovicou sezóny nespokojnosť.
Ako možno charakterizovať typickú kochanovskú hernú črtu? – Narýchlo mi nenapadajú slová, ktorá by nás v jesennej časti pozitívne charakterizovali. Naopak v niektorých prípadoch to bola až hanba.
Prepojme hernú stránku aj s tréningovým mikrocyklom? – Trénovali sme iba v piatky, pričom účasť bola slabšia, keďže viacerí naši futbalisti sú zďaleka. Spočiatku boli počty ešte dobré, dochádzali dorastenci, pripojili sa k nám niektorí chlapci z béčka, postupne to upadlo a tréningový proces na konci jesene už chýbal.
Väčšinu kochanovského kádra tvoria futbalisti, ktorí vyrastali mimo nášho regiónu... – Áno: Dvorianky, Vranov, Prešov... Sú to futbalisti, ktorí pôsobili na značne vyššej úrovni, než je piata liga, mená v kádri ale prevyšovali naše výkony. Nemôžem všetkých hádzať do jedného vreca, niektorí ma uspokojili, od iných som očakával viac. Dobré výkony podávali Stano Kišš a Albín Mišenčík, napriek zraneniu kolena odviedol svoje Peter Šimai, v útoku bol Ľubo Šimai efektívny v úvode sezóny, postupne z gólov ubral. K oporám patrili aj brankár Bumbera a Peter Murinčák, aj keď ho ťažilo zranenie lýtka, preto nemohol nastúpiť stále alebo musel nútene striedať.
Vstup do sezóny bol víťazný. Doma Stakčín 4:2, vonku Bystré 1:0. Asi bola vtedy dobrá nálada... – Keď sa mužstvo počas krátkej letnej prestávky skladalo, mal som isté predstavy, ako by to mohlo herne vyzerať, ciele, ktoré chceme splniť. Napríklad Stano Kišš je futbalista, ktorý hral Ligu majstrov, na stene mu visí dres Tottiho z AS Rím. Rátal som teda, že mužstvo bude v prvej trojke a poviem, že minimálne v prvej trojke. Úvod sezóny bol dobrý, zvládli sme ťažké zápasy, bolo to pokračovanie ťažkej prípravy, v ktorej sme vyhrali zápasy so súpermi z vyšších súťaží. Myslel som, že budeme takto šľapať, lenže, lenže...
Tri prehry doma: Sedliská 1:2, Soľ 0:1, Seč. Polianka 3:4... – So Sedliskami mali hostia dve šance, strelili dva góly, my z pätnástich tutoviek, z toho päť pred odkrytou bránou, iba jediný zásah. Výsledok je zlý, ale výkon mužstva bol dobrý – šance, hra, len koncovka chýbala. Nebolo nám súdené... So Soľou náš najlepší výkon jesene. Komentovať dianie na trávniku nebudem, skončili sme na „disciplinárke“ VsFZ, rozhodlo sa za stolom. Ostala Sečovská Polianka a z našej strany to bola hanba, hanba, hanba...
Stratených deväť bodov ste získali u súperov. Takže tri víťazstvá. – V Bystrom veľmi ťažký súper, výborný výkon brankára, podržal nás. I keď sme boli silnejší na lopte, vyložené šance mali domáci, hrdina Igor Bumbera chytil aj penaltu. V Sačurove náš vynikajúci výkon, domáci sa 90 minút prakticky iba bránili, boli sme kompletní, z našej strany vydarený zápas. V Hencovciach prvý polčas lepší domáci, po obrátke sme ovládli hru my, výsledok mohol byť aj výraznejší.
Kedy podalo mužstvo najlepší, resp. najslabší výkon? – Najlepší výkon – doma Soľ, i keď sme prehrali, vonku asi Hencovce a prvý polčas v Jasenove. Opakom bola Sečovská Polianka.
Ako hodnotíte úrovne derby? – Najvyššiu úroveň mal zápas v Jasenove. Povedal by som, že práve Jasenov má v globále moje najväčšie pozitíva, na mysli mám nielen kvalitu kádra áčka, ale aj prácu s mládežou. Sú na špici, ale v otázke postupu to bude tuhý boj, lebo Soľ ide tvrdo.
Je futbalová prestávka, čas oddychu a premýšľania. – Osobne som po jeseni veľmi sklamaný, Kochanovce s týmto mužstvom nepatria na 7. miesto tabuľky, už som spomenul, kedy by bola spokojnosť. Uzavretie prvej polovice sezóny sme ešte nemali, lebo niektoré veci som zatiaľ „nestrávil“, bude hráčska schôdza, príde čas rozprávať sa... Čo bude v jari, neviem, ak však futbalista chce reprezentovať obec Kochanovce, musí dať do zápasu aj srdce.
A čo domáce brekovské prostredie? – V Brekove sme sa udomácnili, k dispozícii máme „domovský“ stánok, vďačíme za podmienky starostovi, tiež Martinovi Megelovi, je tam hracia plocha, jedna z najlepších v krajských súťažiach.