Možno pred časom, keď ako hráč Senice strelil Prešovčanom gól, netušil, že sa raz oblečie do zelenobieleho dresu. Petr Hošek, hrotový futbalista, však v zime zavítal na východ a naposledy sa predstavil práve proti Záhorákom. Mal enormnú chuť streliť aj im gól, ale nevyšlo mu to, hoci možností na to niekoľko mal. Aj preto bol po zápase dosť frustrovaný, sklamaný, no neodmietol priestor na novinárske otázky.
Bol to mimoriadne dôležitý zápas, lebo v prípade úspechu ste sa mohli od svojho rivala v boji o udržanie sa odpútať. Nedokázali ste to, prečo?
„Mrzí nás to, lebo osemdesiat minút sme boli lepším tímom, mali sme viac šancí, no po jednej centrovanej lopte prišlo vyrovnanie a naša nádej na tri body sa rozplynula.“
Boj o záchranu tak naďalej bude naozaj dramatický a každý bodík môže zavážiť v tom, kto bude posledný a kto predposledný.
„Rozdiel jedného bodu nič neznamená. Chceli sme sa posunúť, lenže neposunuli sme sa nikam. Akurát nám radosť urobilo to, že po mnohých minútach bez streleného gólu sme to konečne dokázali a rozvlnili sieť súperovej brány. To však bola, žiaľ, asi jediná pozitívna vec v tomto stretnutí. Sme radi, že nám to tam padlo a veríme, že nám to v ďalších zápasoch bude v koncovke znovu vychádzať. A ešte lepšie než naposledy.“
Aj vy ste mohli skórovať, lebo ste sa ocitli v možnostiach, ktoré boli viac než sľubné, ale od svojho príchodu do Prešova naďalej hľadáte presnú mušku.
„Mal som zo tri-štyri strely, vyskytla sa aj hlavička, niečo z toho premeniť som určite mal. Veľmi som túžil po skórovaní, no napriek šanciam mi to nevyšlo.“
Vzhľadom na dôležitosť zápasu a priamu konfrontáciu najväčších adeptov na koncové svetlo vládla v šatni väčšia nervozita než inokedy?
„Išli sme na trávnik s čistou hlavou, nepripúšťali sme si nejako výrazne to, čo výsledok môže ovplyvniť. Odohrali sme jeden z najlepších duelov čo sa týka medzihry a šancí.“
Bola pre vás istá výhoda hrať proti tímu, kde ste pôsobili, hoci odvtedy nastala v senickom kádri výrazná obmena?
„Určite bojovať proti mužstvu, kde hráč predtým účinkoval, znamená preňho viac sa vyburcovať. To bol aj môj prípad. Lenže my sa musíme vyhecovať už proti každému v tejto fáze súťaže. Len škoda, že za stavu 1:0 sme nepridali ďalší zásah. Keby sme vyhrali, mohli sme súperovi odskočiť.“
Avšak dobré je aspoň to, že Tatran prekonal začarovanú bariéru, pokiaľ ide o dávanie gólov.
„Môže nám to psychicky pomôcť, viac si môžeme veriť. Avšak musíme to potvrdiť v ďalších stretnutiach, ktoré nás čakajú. A budú rovnako náročné ako toto vystúpenie.“