Aj Oliver Podhorin patrí k tým východniarom, ktorí pred časom opustili svoj rodný región a vybrali sa hľadať futbalové šťastie v iných slovenských regiónoch. Odchovanec Michaloviec a bývalý hráč MFK Zemplín momentálne háji farby prvoligovej Nitry a tak sme ho kontaktovali s tým, aby priblížil aktuálnu situáciu.
Momentálne ste pod Zoborom alebo na východe?
„V Nitre, ale chystám sa do Michaloviec. Bol som tam i predtým počas prestávky, lebo keby sa začalo hrať, už by priestor na návštevu nebol. Budem čakať na informácie, kedy začneme so spoločnými tréningami. Nateraz trénujeme naďalej individuálne.“
Vo vašom klube sa ešte neráta so spoločnými tréningami?
„Všetko je v štádiu riešenia, sme netrpezliví, čo bude ďalej. Isté je, že individuálny tréning nie je nič príjemné. Treba sa však prispôsobiť.“
Ohlasy tých, čo už spustili skupinové cvičenia, sú pozitívne...
„Nevidím v tejto podobe trénovania žiadny problém, hoci by nebolo celé mužstvo pokope. Prezliecť sa doma, prísť v športovom úbore na štadión a po tréningu sa rovnako zase prezliecť do suchého oblečenia nie je žiadna veda. U nás sú tuším dvaja-traja, čo dochádzajú zo Žiliny, ale väčšina to nemá ďaleko na štadión.“
Koncom júna vám vyprší kontrakt – čo bude ďalej?
„To ešte neviem. Nejaký podnet na predĺženie zmluvy od funkcionárov prišiel, ale zatiaľ sme ešte konkrétne nerokovali o tejto záležitosti. Pokiaľ ide o mňa, tak som ešte nerozmýšľal nad tým, či zostať alebo prípadne odísť. Keby sa dali všetky veci v klube do poriadku, nevidím problém zostať. Nateraz si ani nič nové nehľadám, však situácia je taká neistá...“
Aktéri sú netrpezliví, všetci žijú v neistote, či sa bude hrať alebo nie. Aký názor zastávate ohľadom prípadného pokračovania zápolení?
„Ťažká otázka. Určite je dobré, keď je futbalista v pravidelnom rytme, dodržiava týždenný cyklus spočívajúci v tréningoch a zápasoch. Vypadli sme z toho a je jasné, že najlepšie by bolo dohrať ročník a potom sa chystať na ďalší. Lenže ktovie, ako sú tomu naklonené príslušné orgány a ako by to zvládli finančne kluby. Okrem toho by sa hralo bez divákov a bolo by škoda hrať pred prázdnymi tribúnami.“
Ani váš tím ešte nemá definitívu udržania sa v suchu...
„Z toho pohľadu by bolo dobré, keby sa už nehralo, že by sme boli ušetrení nejakých nervákov, ale nazdávam sa, že by bolo spravodlivé, keby sa o všetkom rozhodlo na ihrisku.“
Naposledy – ešte pred prerušením diania – ste boli kapitánom. Dôvod?
„Kapitánom je Paľo Farkaš, ktorý však dostal červenú kartu aj trest v zápase v Michalovciach, takže tréneri poverili mňa, aby som dočasne zastával túto rolu. Potešila ma táto dôvera.“
Budú to tri roky, čo ste opustili michalovské farby, ešte stále to vnímate pri vzájomných dueloch?
„Už to nie je také emocionálne ako na začiatku, ale stále je to pre mňa špecifické súperenie. Klamal by som, keby som povedal, že je to pre mňa bežné stretnutie. Zvlášť vtedy, ak sa hrá v Michalovciach, lebo poznám či už chlapcov, ktorí sú mojimi súpermi, ale aj trénerov, funkcionárov. Navyše v publiku sú moji rodinní príslušníci či známi a preto sa stále teším na tieto vystúpenia doma.“
Nazdávate sa, že dvere vo vašom bývalom tíme sú nadobro zabuchnuté alebo len dočasne?
„Nad tým som neuvažoval. Keby prišla niekedy prípadne ponuka, tak by som ju istotne neignoroval a nepovedal automaticky nie. Nad každou možnosťou premýšľam...“