Určite jeden z najzaujímavejších prestupov v rámci najvyššej slovenskej futbalovej súťaže sa týka východniara Pavla Šafranka. Ten po hosťovačke v Podbrezovej zamieril do Dunajskej Stredy, pričom s tunajším klubom spečatil kontrakt na tri a pol roka. Slovenský reprezentant tak začal novú kapitolu svojej kariéry a určite si želá, aby pokračoval v rozvíjaní svojho kumštu hlavne v zakončení.

Talentovaný hrotový hráč  mal viac možností na zmenu dresu. Bolo jasné, že záujemcovia o jeho služby si budú podávať kľučku. Ako sa zrodilo konečné jeho rozhodnutie? „Po ukončení jesene som mal viaceré telefonáty z niekoľkých klubov.  Zahraničných – z Česka či Poľska, ale aj slovenských. Z nich boli v popredí Dunajskostredčania a zástupcovia Slovana. Vtedy som to ešte neriešil, urobil som si pauzu po náročných povinnostiach. Začiatkom januára som zase cestoval s národiakom do emirátov a až pri návrate kontakty zintenzívnili. Napokon som sa rozhodol  pre FK DAC 1904. Stretol som sa so zástupcami klubu, trénerom, ich názory ma presvedčili o tom, aby som tam zakotvil. Myslím si, že najviac ma zlomilo to, že ma chcel klub aj tréner, čo považujem za kľúčovú informáciu. Vypočul som si konkrétne predstavy druhej strany o tom, že ma chcú ako útočníka číslo jeden. Navyše v Dunajskej Strede je perfektná infraštruktúra, stavajú tam krásny štadión a myslím si, že majú najlepších fanúšikov u nás,“ poznamenal stropkovský rodák a odchovanec tamojšieho MFK Tesla. Ten začal plnohodnotne rozvíjať svoj talent vo farbách Tatrana Prešov, odkiaľ pred rokom odišiel na hosťovanie na Horehronie. Boli sme zvedaví aj na to, či prichádzal do úvahy i návrat do Prešova. „Bolo to skôr v teoretickej rovine.“ A čo Podbrezová? „Mne tam skončilo hosťovanie. Na tento klub nemôžem však povedať ani jedno krivé slovo, všetko tam funguje fantasticky, ale keď sa ozvali z DAC a Prešovu bolo treba vyplatiť aj nejaké dosť veľké peniaze, môj už aktuálny zamestnávateľ bol najrýchlejší i najkorektnejší. Veľmi pohotovo sa to všetko vyriešilo.“

 P. Šafranko má za sebou minulý úspešný rok, v ktorom pomohol vybojovať slovenskej dvadsaťjednotke postup na majstrovstvá Európy.  Štartu na vrcholnej akcii tejto vekovej kategórie podriaďuje už teraz svoje tréningové a zápasové nasadenie. Aj začiatok tohto roka preňho znamenal medzník, lebo sa objavil v seniorskej reprezentácii v zápasoch hraných v SAE proti Ugande a Švédsku (pod hlavičkou ligového výberu). V prvom stretnutí striedal, v druhom už nastúpil v základnej zostave. Napriek prehrám boli to preňho nezabudnuteľné skúsenosti. „Pre mňa bol vždy sen nastúpiť za áčko, teraz som sa trošku s tým zžil. Hoci niektorí ľudia naše vystúpenia podceňovali, predsa to malo patričný  cveng. Som rád, že som vystúpenia mohol absolvovať. Ozrejmil som si, ako to funguje na tejto úrovni. Obaja súperi boli silní a ukázali vyšší level, boli o krôčik vpredu. Poučili sme sa a verím tomu, že najbližšie pri vzájomnej konfrontácii budeme zase úspešnejší my. Pravdaže, aj pobyt pod vedením trénera Jána Kozáka bol výnimočný. Mal som z neho obrovský rešpekt, vyžaruje z neho neskutočná aura, je to osobnosť a ide o správneho človek na tomto poste.“

  Nuž,  pracovitý útočník má aj v tomto roku pred sebou značné méty, ktoré by rád dosiahol. V prvom rade si však želá, aby ho poslúchalo uzdravie, lebo bez toho sa nikto ďalej nepohne. „Bol by som rád, keby sa mi podarilo nastúpiť aspoň v jednom zápase na európskom šampionáte. Okrem toho moja snaha bude smerovať k tomu, aby sme v Dunajskej Strede zažili čo najviac dobrých výsledkov.“ My len dodávame, že jeho úlohou bude skórovať čím častejšie, aby pomohol tímu k zisku bodov.