Nohejbalista ŠK Laborec Humenné vyhral vo finále nad obhajcom prvenstva z vlaňajšieho národného šampionátu. Aktuálny líder humenského nohejbalového družstva tak skompletizoval medailovú zbierku sezóny z majstrovstiev Slovenska – k bronzu z trojíc a striebru z dvojíc doplnil zlato v singli. Na trávniku je hrajúcim trénerom štvrtoligistu TJ Ptava NV Ptičie.
S majstrom Slovenska sme prehodili pár slov... Aká pompézna bola oslava po zisku titulu? – „Ani nejaká veľká nebola. Posedeli sme asi hodinku po majstrovstvách na neskoršom obede, potom s rodinkou doma a s manželkou večer jedno šampanské. Ale dohodli sme sa so spoluhráčmi, že určite ešte spravíme oslavu po tejto úspešnej sezóne.“
Mali ste v domácom prostredí iba najvyššie ambície? – „Po minuloročnej reprezentačnej nominácii a mojej účasti na Majstrovstvách sveta v kategórii jednotlivcov, som ani inú možnosť nemal, hoci som nebol stopercentne pripravený, keďže týždeň pred jednotlivcami sme mali trojice i dvojice a tam som si natiahol stehenný sval. Celý týždeň som mal pokoj, bez tréningu.“
Lukáš Gabák patrí medzi slovenskú nohejbalovú špičku. Ako to znie? - „Určite dobre, ale mňa hlavne teší, že celkovo sa náš klub ŠK Laborec stále dokáže držať slovenskej nohejbalovej špičky. A to aj napriek tomu, že už nie sme najmladší.“
Už ste asi úspešnejší nohejbalista ako futbalista... - „Nejako veľmi úspešný futbalista som nikdy nebol, skôr len takto regionálne. Myslím si, že úspešnejším nohejbalistom som už dávno, len ako dobre vieme, tento šport ani z ďaleka nie je taký populárny ako futbal a málo sa o ňom vie.“
Poďme k šampionátu. V skupine Zubák 2:1, Dávin 2:0, Dunaj 2:0... – „Najprv som hral so stále sa zlepšujúcim Števom Dunajom a určite som tento zápas ako aj zápas Dávinom nemohol podceniť. Posledný zápas v skupine ma čakal nevyspytateľný Zubák, ktorý sa aj na základe týchto majstrovstiev prebojoval na tohtoročné Majstrovstvá sveta juniorov, ktoré budú už o dva týždne v českom Nymburku. Prvý set som prehral 9:11, v druhom som otáčal zo stavu 8:10, ale tretí už bol jednoznačne v môj prospech 11:2. Za zmienku stojí, že tento hráč mal vo štvrťfinále na lopate aj finalistu Mareka Hulína, keď v treťom rozhodujúcom sete neudržal vedenie 10:8 a prehral 12:14.“
Štvrťfinále Ifka 2:0 (11:9, 11:9). Asi ťažký zápas... – „Skupinu som hral v telocvični na futbalovom štadióne a od štvrťfinále sa už hralo všetko v hale, takže rýchlo som si musel zvyknúť na zmenu odskoku lopty, plus v druhom sete sa mi znovu ozval aj natiahnutý sval, keď som musel požiadať aj o ošetrenie a dokonca som zvažoval, či tento zápas neskrečujem.“
Ale semifinále s Igorom Hulínom 2:0, podľa výsledku dosť hladké... –„S trénerom Mariánom Mihokom sme sa dohodli, že pôjdem viac do rizika, čím sa budem snažiť vyhýbať dlhým výmenám, čo sa mi aj darilo a asi aj preto taký jednoznačný výsledok.“
Finále sa po roku opakovalo. Gabák vs. M. Hulín. Ostali ešte sily? – „Už som veľmi nepremýšľal, či vládzem, hoci nohy tvrdli, ale snažil som sa čo najviac držať taktiky zo semifinále, čo sa mi znovu maximálne darilo. Mareka som ani raz nepustil do vedenia, čo bolo vo finále tiež veľmi dôležité, myslím, že určite rozhodli aj skúsenosti.“
Na šampionáte ste stratil iba jediný set. Ste teda najlepší... – „Po týchto majstrovstvách to vyzerá, že áno, ale máme ešte jedného vynikajúceho singlistu - Laca Stupáka, ktorý momentálne hrá českú extraligu za Vsetín, v ktorého farbách získal v tomto roku extraligový titul a na Majstrovstvách Česka jednotlivcov tiež zlatú medailu.“
Idete v stopách Mareka Tomčišáka. Humenského nohejbalistu, majstra Slovenska, ktorý získal aj titul majstra sveta. Národným šampiónom už ste... – „Vyzerá to tak. (smiech). Keď sa stal Marek majstrom sveta, bol som jedným z tých, ktorý mu robil tréningového sparinga. Teraz v sobotu večer mi telefonicky gratuloval, potešil ma. Miesto v reprezentácii mám ešte trochu vzdialené, keďže najbližší svetový šampionát sa bude konať až na budúci rok v rumunskej Cluji. Ešte rok teda musím v singloch všetkých porážať, aby som sa tam dostal.“
Tohtoročná bilancia majstrovstiev Slovenska hovorí jasnou rečou. Bronz v trojiciach, striebro v dvojiciach a zlato v singli – čo k tomu dodať. Snáď ešte bronz družstva v Interlige a rovnaká medaila aj v I. Slovenskej nohejbalovej lige... – „Sezóna ako lusk, takú sme ešte nikdy nemali, za čo určite patrí vďaka Mariánovi Mihokovi, nášmu šéfovi, trénerovi, sponzorovi a aj hráčovi, Jurajovi Bigovi, vedúcemu družstva a všetkým mojím spoluhráčom, ktorých ku koncu posilnil aj hosťovaním Lukáš Bezeg z Trebišova.“
Prezradíte vašu najväčšiu nohejbalovú prednosť? – „Keďže už hrám nohejbal takmer dvadsať rokov, tak asi nohejbalová všestrannosť, momentálne už aj skúsenosti a určite aj udržiavanie si kondície. A to aj za pomoci futbalu.“
Aká je pre Lukáša Gabáka ešte nohejbalová motivácia? – „Sám sebe som si povedal, že ešte sa pokúsim o jednu nomináciu na majstrovstvá sveta zabojovať, hoci viem, že s tými mladšími to bude čím ďalej tým ťažšie držať krok a porážať ich. Je to však výzva, ktorú chcem aj sám sebe splniť,“ pousmial sa nohejbalový majster Slovenska v singli mužov 2017, aktuálne hrajúci tréner štvrtoligového nováčika TJ Ptava NV Ptičie.