Najrozšírenejším športom na svete je futbal. Hrajú ho ženy a muži. Táto kolektívna hra má milióny fanúšikov. Veľkokluby tvoria obchodné spoločnosti, ktoré točia veľké finančné prostriedky. Aj na Slovensku športom číslo jedna je futbal. Hrá sa na dedinách, mestečkách, či vo veľkých mestách a ich chod závisí od finančných prostriedkov – sponzorov.

Dobre meno sninskému futbalú rovili zľava Pavol Diňa, Miro Labun a Marek Lukáč.

Mnohé kluby zanikajú  alebo hrajú nižšie súťaže, kde finančná náročnosť je menšia. Pod Vihorlatom v meste Snina sa futbal začal hrať v roku 1927 pod názvom ŠK Snina. Spočiatku sa futbal hral neorganizovane. Boli to iba priateľské stretnutia s mužstvami HC Humenné, FAC Michalovce a s niektorými vidieckymi mužstvami. Po skončení vojny na jeseň roku 1945 sa klub zmenil na TJ Sokol Drevokombinát Snina a v roku 1952 je telovýchovná jednota premenovaná na TJ DŠO (dobrovoľné športové organizácie)  Spartak Snina a o tri roky neskôr v roku 1955 bol pridaný názov podniku Vihorlat, čím vznikla TJ Spartak Vihorlat Snina.  Hlavným sponzorom je národný podnik Vihorlat Snina. Po roku 1989 výroba vo Vihorlate začína upadať a futbal stráca hlavného sponzora. Vytvára sa nový subjekt a v roku 1991 je zaregistrovaný FC Vihorlat Snina.

Dezider Andrejčák, celý svoj futbalový život zasvätil Snine.

Od súťažného ročníka 1994/1995 v Snine futbal zastrešuje mesto. Vzniklo občianske združenie Mestský futbalový klub (MFK) Snina, ktorý funguje doteraz.  Veľký kus práce pre sninský futbal urobil ako funkcionár Ing. Ján Benko, dlhoročný predseda klubu, keď za jeho pôsobenia v tejto funkcii vybudovali nový futbalový štadión, ktorý slúži dodnes. Počas  celej histórie Sninčania hrali v rôznych súťažiach.  Sninskí futbalisti sa zúčastnili na rôznych turnajoch v zahraničí a to na Ukrajine, Maďarsku, Poľsku, ale aj v Nemecku. Snina pravidelne hrávala prípravné zápasy s prvoligovými mužstvami ako Tatran Prešov, Lokomotíva Košice, VSS Košice, ale aj s mužstvami II. ligy. V roku 1973 v Snine bol futbalový boom, keď sninský futbalisti odohrali priateľský zápas s majstrom ČSSR Spartakom Trnava, ktorý porazili 2:1. Na sninskom ihrisku hrali také osobnosti ako Laco a Rudo Pavlovičovci, Alexander Vencel starší a mladší, Jozef Bomba, Ján Kozák (terajší tréner reprezentácie), Anton Švajlen, Dušan Keketi, Ľubomír Moravčík, Jozef Adamec, Karol Dobiaš a mnoho ďalších. Najväčší úspech Sninčania dosiahli v ročníku 1975/1976, keď v Slovenskom pohári postúpili až do semifinále. V 1. kole porazili Chemko Strážske 2:0, v druhom kole ZV Michalovce 2:0, v treťom Prakovce na pokutové kopy, vo štvrtom kole Jednotu Trenčín 2:0, vo štvrťfinále porazili Chemlon Humenné 3:1 a v semifinále v Bratislave podľahli Interu Bratislava 0:2. Od súťažného ročníka 1994/1995 v Snine futbal zastrešuje mesto. Vzniklo občianske združenie Mestský futbalový klub /MFK/ Snina, ktorý funguje doteraz.  Veľký kus práce pre sninský futbal urobil ako funkcionár Ing. Ján Benko, dlhoročný predseda klubu, kde za jeho pôsobenia v tejto funkcii bol vybudovaný nový futbalový štadión, ktorý slúži dodnes.  Počas  celej histórie Sninčania hrali v rôznych súťažiach.  Sninskí futbalisti sa zúčastnili rôznych zápasov a turnajov  v zahraničí a to na Ukrajine, Maďarsku, Poľsku, ale aj v Nemecku. Snina pravidelne hrávala prípravné zápasy s prvoligovými mužstvami ako Tatran Prešov, Lokomotíva Košice, VSS Košice, ale aj s mužstvami II. ligy. V roku 1973 v Snine bol futbalový bum, kde Sninský futbalisti odohrali priateľský zápas s majstrom ČSSR Spartakom Trnava, ktorý porazili 2:1. Na Sninskom ihrisku hrali také osobnosti, aky Laco a Rudo Pavlovičovci, Alexander Vencel starší a mladší,  Jozef Bomba, ján Kozák /terajší tréner reprezentácie/, Anton Švajlen, Dušan Keketi, Ľubomír Moravčík,  Jozef Adamec, Karol Dobiaš a mnoho  ďalších a ďalších. Najväčší úspech Sninčania dosiahli v ročníku 1975/1976, kde v Slovenskom pohári postúpili až do semifinále, kde v prvom kole porazili Chmko Strážske 2:0, v druhom kole ZV Michalovce 2:0, v treťom Prakovce na pokutové kopy, vo štvrtom kole Jednotu Trenčín 2:0, vo štvrťfinále porazili Chemlon Humenné 3:1 a v semifinále v Bratislave podľahli Interu Bratislava 2:0.

Bývalí sninskí futbalisti Karol Kasprišin a Július Urda majú len tie najlepšie spomienky na Sninu.

V Snine hrávali celé rodiny bratranci, bratia, synovia, ale aj vnuci. V Snine vždy stávali na vlastných odchovancoch.  Mnoho odchovancov Sniny pôsobili a pôsobia vo vyšších súťažiach doma a v zahraničí.  Tak napríklad Ján Mucha, reprezentačný brankár Slovenska, účastník MS v Juhoafrickej republike a ME vo Francúzku, pôsobil v Žiline, v Légii Varšava v Poľsku, Evertone  v Anglicku, Samare  v Rusku, Slovane Bratislava a teraz opäť v poľskej lige.  Ďalší reprezentant Slovenska Ondrej Duda, účastník ME vo Francúzsku, pôsobil v Košiciach, v Poľsku a teraz v Nemecku. Pavol Diňa 3-krát reprezentoval Slovensko, hral I. ligu za Bansku Bystricu, Dunajsku Stredu, 1. FC Košice, Humenné a strelil 131 ligových gólov. Jozef Krivjančin pôsobil v Žiline, RH Cheb (Česko), Slávia Praha (Česko). Miroslav Labun pôsobil v Prešove,  Banskej  Bystrici a v Humennom. Ďalej sú to František Hanc,  Marek Lukáč, Marián Vasiľko, Dávid Škutka, Jozef Ondik, Ivo Minčič, Michal Krajňak, Ján Aľušík, Ján Jankaj, Vladimír Onufrák, Matúš Kira, Šimon Turik a mnoho ďalších vynikajúcich futbalistov.  

Trojgenerácia sninského futbalu - zľava Vlado Vaľko, syn, Vladko Vaľko, vnuk,a Michal Vaľko dedo.

V súčasnosti v klube pôsobí sedem žiackych,  jedno dievčenské a dve mládežnícke mužstva, ktoré vedú kvalifikovaní tréneri. A-mužstvo pôsobí v III. lige, ktorú riadi Východoslovenský futbalový zväz. V rámci osláv 700. výročia vzniku mesta Snina a 90. výročia futbalu v Snine bolo (16. septembra)  odovzdané do užívania  futbalové ihrisko s umelou trávou, ktoré bolo vybudované z prostriedkov futbalového zväzu, PSK a mesta.  Pri tejto príležitosti sa uskutočnil futbalový zápas medzi mužstvom Internacionáli Slovenska vedené Ladislavom Petrášom a Internacionálmi Sniny.

Text a foto: PA