Niektorí hráči z regionálneho futbalu sa vybrali cez zimnú pauzu na skusy do cudziny a dokonca mali i to šťastie, aby zasiahli do jarných bojov. Iní síce zakotvili v zahraničnom futbale, ale rovnako ako Slováci musia čakať, čo bude ďalej. Patrik Lukáč mal však smolu , ale aj trošku priaznivých okolností na svojej strane. Hoci rady Tatrana Prešov opustil po vypršaní zmluvy a teoreticky mohol absolvovať úvod tohtoročnej fázy druhej ligy v Poľsku, predsa sa tak nestalo.  Aj o tom, ako sa preňho situácia nečakane zdramatizovala, sme sa s  týmto brankárom rozprávali.

Už na sklonku minulého roka ste naznačovali, že v zelenobielom drese zrejme nezostanete, čo sa napokon aj potvrdilo. Prečo ste sa rozhodli pre odchod do poľského druholigového tímu (tretia najvyššia súťaž) Elana Toruň – nebol už záujem o vaše služby?

„Tréneri mali záujem, rozprávali sme sa o tom, ale dospel som k záveru, že by som si rád po dvojročnom pôsobení v Tatrane vyskúšal niečo nové. Aj predtým som mal ponuky, ešte vtedy, keď sme boli v prvej či druhej lige, ale nikto nebol ochotný zaplatiť za mňa takú čiastku, akú požadoval pán Remeta. Takže jediná schodná cesta bola, aby som bol voľný hráč, bez zmluvy. Kontrakt som mal do konca januára, ale už predtým – na konci minulého kalendárneho roka -  Poliaci oslovili môjho manažéra pána Vargu. Stretli sme sa a ústne dohodli s tým, že musím počkať dovtedy, kým mi beží ešte zmluva v Tatrane. Takže úvod prípravy som absolvoval v Prešove a potom som sa presunul do Poľska.“

Toruň bola jediná schodná alternatíva ako vaše ďalšie pôsobisko?

„Niečo sa rysovalo aj z iných klubov. Zväčša do úvahy prichádzali poľské tímy, ale funkcionári z Torune boli najrýchlejší a najkonkrétnejší, cítil som od nich najväčší záujem. Pokiaľ ide o záujemcov zo Slovenska, čosi sa vyskytlo aj  z druhej ligy, ale už sa pozerám na moje pôsobenie aj cez ekonomické súvislosti.“

Nedalo sa skúsiť dostať sa do vyššej súťaže?

„Ide mi o to, aby som chytal pravidelne a v tomto klube som vedel, že hľadajú brankársku jednotku. Navyše táto súťaže je celoštátna, hrali sme s Tatranom prípravné zápasy s niektorými účastníkmi súťaže a okrem toho daktoré kluby sú finančne na úrovni našej prvej ligy. Trebárs Widzew Lodž má rozpočet štyri a pol milióna eur na rok a chodí tam na zápasy pätnásťtisíc ľudí.“

Aké sú ambície Torune?

„Postúpiť. Momentálne strácame štyri body na baráž, kde hrajú vyraďovačku  tímy z tretej až šiestej priečky, pričom prví dvaja po základnej časti postupujú priamo a jeden – najúspešnejší -  z baráže. Pokiaľ by to nevyšlo tento rok , tak sa pokus bude opakovať v ďalšom ročníku.“

Už sa súťaž rozbehla?

„Dve kolá sú za nami, raz sme vyhrali a raz prehrali.“

Chytali ste?

„Nie, lebo v generálke pred štartom súťaže som vybehol mimo šestnástku a zlomil som si členok. Takže do konca apríla budem ešte maródovať.“

To je poriadna smola. Súťaž beží aj teraz ďalej?

„Nie. Do konca apríla sa nebude hrať, takže som – ak všetko pôjde normálne -  prišiel iba o tieto dve stretnutia. Pokračovať by sa malo v máji, ale všetko bude, pravdaže, závisieť od vývoja situácie spojenej s týmto vírusom.“

Aký úsudok o úrovni súťaže ste vytvorili na základe stretnutí, čo ste videli?

„Dalo by sa to porovnať s vystúpeniami špičkovejších tímov z našej druhej ligy.“