Už je doma, opäť sa vrátil z Kazachstanu. Ešte začiatkom júna nasmeroval svoje trénerské kroky do tímu Šachťar Karaganda. Dvojnásobný národný šampión (2011, 2012) sa ocitol v kríze, po štrnástich kolách mal na konte iba deväť bodov a uzatváral dvanásťčlennú 1. ligu. Vedenie klubu sa rozhodlo pre zmenu realizačného tímu, úlohou dostať mužstvo minimálne o tri priečky vyššie, ktoré už znamenali istotu záchrany (11. a 12. miesto – vypadnutie, 9. miesto – baráž o udržanie; - pozn. red.) bol poverený aj Jozef Škrlík. Sezóna je skončená, Šachťar Karaganda na 7. mieste...
Pre humenského rodáka štvrté kazašské futbalové angažmán. Začal v klube Akzhayik Uraľsk (2012), nasledoval Ordabasy Shimkent (2014), potom reprezentácia Kazachstanu do 21 rokov (2014-15), po lotyšskej Jelgave prišla opäť kazašská ponuka, tentoraz Šachťar Karaganda.
Stáva sa z vás odborník na kazašský futbal? „Zo svojho uhľa pohľadu, skúseností, ktoré som získal, môžem povedať, že kazašská prvá liga sa úrovňou posúva vyššie. Je to dané značným finančným obnosom, ktorým kluby disponujú, čo sa prenáša do možnosti zvýšenia kvality kádra. Najvypuklejší je tento posun vidieť v klube FC Astana, ktorá bojovala o postup do skupinovej fázy Ligy majstrov, aktuálne pôsobí v Európskej lige a aj naši futbaloví priaznivci ju môžu sledovať v akcii televíznym prenosom, keďže hrá v rovnakej skupine ako Slavia Praha. Čo sa Karagandy týka, má bohatú históriu, zažila oslavy majstra Kazachstanu, ako prvý kazašský klub účinkovala v skupine Európskej ligy UEFA. Takže slávnejší než Akzhayik či Ordabasy, i keď druhý menovaný je dnes v tabuľke vyššie,“ začal debatu humenský rodák.
Úloha znela stroho a jasne – záchrana... „Vždy je náročné, keď sa musíte dostať z posledného miesta vyššie, až tak, aby ste nemali v závere záchranárske nočné mory. Nepriaznivý stav z niečoho vznikol a bolo treba ho ukončiť, začať novú etapu, naštartovať obrat, pozitívnu vieru. Súperi na meno klubu, jeho históriu, nehľadia, to platí všade, aj na Slovensku, kde v najvyššej súťaži chýbajú Košice či Inter Bratislava. O to viac ma teší, že v kazašských pomeroch slávny klub sme do druhej ligy nepustili.“
Nová metla začala zametať dobre. Na úvod tri víťazstvá, za mesiac zo siedmich stretnutí pätnásť bodov. „Nik nemá čarodejný prútik, ale vstup v Karagande sa nám vydaril. Posunuli sme sa do stredných vôd tabuľky, hráči si začali veriť, stúplo sebavedomie, záchrana bola istá už niekoľko kôl pred koncom sezóny.“
Prevahu v kádri mali logicky Kazaši, ale nechýbali ani legionári – Slováci Szoke (26 zápasov / 2 góly) a Zošák (29/2), Česi Valenta (13/0), Chleboun (14/1), Srbi Stanojevič (30/4) a Stojanovič (24/10) či Angličan Aiyegbusi (20/1)... „Mladý Szoke, skúsený Zošák hral so Žilinou Ligu majstrov, Chlebouna som poznal ešte z Akzhayiku, Valenta mládežnícky reprezentant Česka, obaja Srbi silní v individuálnych danostiach, koncovke, aj Angličan bol rýchly, dynamický, v závere sezóny sa zranil. Legionári musia byť lepší než domáci futbalisti.“
Majstrom sa stala Astana, tri kolá pred koncom ste doma prehrali 0:1... „Prehrali sme gólom z pokutového kopu v 70. minúte, držali sme vyrovnaný zápas. Už iné však majú Astana či Almaty zázemie, niekoľkomiliónové rozpočty, dvojica bojovala o titul, pred tretím náskok dvadsať bodov. To je hlavný rozdiel.“
Ste opäť doma, oddychujete v Humennom. Rysuje sa ďalšie angažmán? „Scenár v mojom prípade akoby sa opakoval. Zmluvu som mal do konca súťažného ročníka, hrá sa tam systémom jar – jeseň. Oddychujem, užívam si rodinný život, stretávam sa so známymi, kamarátmi, lebo odlúčenie nikdy nie je jednoduché. Uvidím, čo sa udeje v januári, možno začnem rok aj na Slovensku,“ poznamenal Jozef Škrlík.
A ak príde ponuka opäť z Kazachtanu? „K trénerskému chlebíku kočovanie patrí,“ pousmial sa 55-ročný tréner.
Kazachstan 1.liga 2017: 1. (LM) Astana 79 , 2. (EL) Almaty 78, 3. (EL) Ordabasy Shimkent 58, 4. (EL) Pavlodar 48, 5. Tobol 47, 6. Kaisar 42, 7. Šachťar KARAGANDA 40, 8. Atyrau 35, 9. Aktobe 33, 10. (baráž) Akzhayik Uralsk 30, 11. (vypadnutie) Taraz 26, 12. (vypadnutie) Okzhetpes 24 bodov.