Séria bez prehry je už po minulom kole minulosťou i v prípade štvrtoligistov Ľubotíc. Kolektív TJ Sokol nestačil na nedávnych treťoligistov zo Svitu, ktorí boli dynamickejší a ráznejší pri napĺňaní túžby vyhrať. Prvý raz ročníku hostia inkasovali tri góly a iste si z toho zápasu zoberú ponaučenie do ďalších bojov. Jedno zakopnutie v dlhodobej súťaži nič neznamená, pokiaľ sa k mužstvo dokáže zbaviť chýb, čo viedli k porážke.

Priestor sme dali skúsenému Jánovi Novákovi, aby objasnil dôvody, čo viedli k premiérovej prehre. “Výsledok zodpovedá dianiu. Domáci vstúpili do zápasu aktívne, od začiatku vyrukoval s vysokým presingom a ten vyústil do ich rýchleho vedúceho gólu. Prsty v inkasovanom zásahu mala aj naša nekoncentrovanosť. To nás pribrzdilo. Neskôr sme sa síce dali trošku dokopy a boli sme aj my nebezpeční, no loptu sme do brány nedostali ani z vyložených pozícií. Potom znovu pohrozil aj Svit. Zápas bol stále otvorený, mohli sme streliť góly my, ale aj domáci.“ Cez prestávku si hostia hovorili, že nič nie je stratené a uvedomili si, že ak chcú dohnať manko, musia premeniť šance, ak sa vyskytnú. „Nechceli sme spanikáriť, lebo strata ešte nebola taká, aká by sa nedala zmazať a každý zásah by nás vrátil do zápasu. Lenže po zmene strán sme znovu inkasovali a hoci sme dokázali o pár minút znížiť, na viac sme sa nezmohli. Hoci treba povedať, že nás stav 1:2 nakopol a začali sme dominovať. Avšak to netrvalo dlho, lebo Podtatranci znovu skórovali a spečatili náš smútok. Pritom sme sa domnievali, že hostitelia s takýmto presingom nevydržia až do konca,“ pripomenul J. Novák a naznačil, že to bol azda najslabší výkon hostí v doterajšom priebehu zápolení. „Svit si zaslúžil za predvedenú hru vyhrať.“

Inak, tento matador sa vrátil do Ľubotíc po ročnom pôsobení v Brekove, kde veľa toho neodohral, lebo na začiatku minulej sezóny si poranil koleno ( v 3. kole), čo ho dosť „vyhodilo“ z psychickej pohody. Od jari bol už síce fit, ale rozmýšľal, či má vôbec ešte význam pokračovať vôbec vo futbale. „Odchod do Brekova nebol šliapnutím vedľa, veď som tam bol so Stanom Kiššom, Albínom Mišenčíkom, Peťom Šamom či Romanom Lazúrom,s ktorými som hral i na predošlých pôsobiskách. Napokon však príchod trénera Róberta Petruša a Tomáša Eliaša do Ľubotíc spôsobil, že som sa tam vrátil tiež.“

Akú partiu našiel J. Novák po návrate do TJ Sokol?  „Myslím si, že ľudsky i futbalovo veľmi dobrú. Mladí chlapci, čo sú tam teraz, majú perspektívu a podľa mňa by bolo veľmi zle, keby táto súťaž bola pre nich stropom.“  Takže patria Ľubotice do III. ligy? „Nechcem hovoriť za celý klub, či sú také ambície. Nazdávam sa však, že medzi špičkovými tímami zo štvrtej ligy a horšími účastníkmi z tretej ligy nejaký markantný rozdiel v kvalite nie je,“ dodal ostrieľaný borec a naznačil, že spomínaná prehra pod Tatrami by nemala otriasť sebavedomím tímu pred náročnou sériou vystúpení. „V každom zápase máme pasáže, keď nám to šliape a hra má hlavu aj pätu, lenže prídu aj úseky, keď to nie je v poriadku, robíme chyby a dostávame góly. A toho sa treba vyvarovať do takej miery, ako sa to len najviac dá.“