Žreb štvrťfinálového pohárového merania síl dal dokopy aj východoslovenskú dvojicu. Prvoligistu zo Zemplína a druholigistu spod Tatier. Žiaľ, viac ako samotná hra ešte stále rezonuje v mysliach hráčov aj ostatných zainteresovaných nechutný záver. Ten nech si vyriešia kompetentní, my sme boli zvedaví na pocity jedného z hosťujúcich hráčov Popradu – Martina Luberdu.

V úvodnom jarnom druholigovom kole ste v Stropkove proti Prešovu – vášmu bývalému klubu – nenastúpili. Súťažnú premiéru – hoci „iba“ na pohárovom poli – ste absolvovali v Michalovciach. Vedeli ste, že pôjdete do základnej zostavy?

„Tréner mi dal echo, že nastúpim od začiatku v pohári, takže som sa veľmi tešil na moje prvé vystúpenie naostro v popradských farbách.“

Z tábora FK sa už dlhší čas ozývali hlasy o tom, že by bolo fajn zopakovať si účasť v semifinále. Takže ste do dejiska súperenia nešli s malou dušičkou, i keď hostitelia boli favoritom?

„Vedeli sme o dobrej sérii Michalovčanov, ale verili sme si, lebo máme tiež kvalitný tím. Navyše v podobných súpereniach to niekedy favorit má zložitejšie a zavše sa aj popáli. Preto sme nastupovali zdravo odhodlaní a sebavedomí.“

Váš kouč sa na margo súboja vyjadril, že futbal sa dal hodnotiť len do prestávky, lebo potom to už bolo značne nabité emóciami. Súhlasíte?

„Je to tak, druhý polčas bol značne nervózny, hráči videli veľa kariet, súboj striedal súboj a futbal sa poriadne ani nehral. Vrchol všetkého prišiel však v závere, kde to všetko kulminovalo... Škoda, že sa toto udialo, ale nazdávam sa že pán rozhodca si za to mohol sám svojím spôsobom. Škoda, že to takto dopadlo.“

Čo vás s odstupom času najviac mrzí?

„Dali sme vedúci gól, ale škoda, že sme nepridali ďalší. Kamil Zekucia mal vyloženú možnosť, no v tesnej blízkosti brány sa pošmykol. Keby sme skórovali zase, tak súper by mal veľké problémy otočiť to. Takto sme v krátkom časovom slede dva razy inkasovali identické góly, hoci ten druhý bol aj s prispením šťasteny, keď lopta sa viackrát poodrážala. Druhý polčas bol už o bojovnosti, súbojoch, kúskovaní hry a šancí bolo minimum. Žiaľ, mali sme minimálne na remízu v riadnom hracom čase, ale nevyšlo to.“

Ktorí protihráči boli najviac nepríjemní pre vás - obrancov?

„Tréner nás upozorňoval, že domáci majú silnú pravú stranu, kde operoval Diarra. Pokiaľ ide o zásahy, dalo sa im predísť, ale to býva vždy. Futbal je aj o chybách. Určite však napríklad pred prvým zásahom bola najprv pekná kombinácia.“

Ktovie, ako by to vyzeralo, keby ste sa skoro neujali vedenia, lebo takto ste súpera naštartovali...

„Ťažko povedať, čo by bolo. Teraz je  už zbytočné filozofovať na túto tému.“

Výhru premožiteľa hodnotíte ako spravodlivú?

„Domáci dali dva góly, my jeden, to hovorí za všetko. Je to o detailoch i šťastene a to všetko hralo v  prospech potupujúceho.“

Jedno pozitívum vaše vypadnutie má – môžete sa už naplno koncentrovať na ligové boje, čo poviete?

„Určite áno, treba sa už nahecovať na ďalšie vystúpenie o body, aby sme po tomto sklamaní prišli na iné, krajšie myšlienky.“