Nie všetky tímy patriace do pôsobnosti VsFZ odštartovali letnú prípravu pod vedením predošlých trénerov. V niektorých mužstvách sa udiali zmeny na tomto poste a kormidla sa ujali iní lodivodi. Pravdaže, pohnútky funkcionárov vedúce k týmto rošádam sú rôzne, niekedy to vyplýva z umiestnenia z uplynulej sezóny, inokedy zaváži to, že vedenie klubu chce oživiť dianie a priniesť nové impulzy. Aj v treťoligovej Plavnici už nepôsobí doterajší kormidelník Róbert Petruš.

„Po vzájomnej dohode sme prišli k záveru, že ukončíme spoluprácu. Stalo sa tak po minulom ročníku a boli mi povedané, že už nebudeme ďalej spolupracovať,“ rozhovoril sa R. Petruš. Boli sme zvedaví, či s týmto verdiktom aj podvedome rátal alebo či ho zaskočil. „Klamal by som, keby som povedal, že ma to neprekvapilo. Bolo to nemilé prekvapenie, ale treba to rešpektovať, život je už raz taký,“ uviedol už bývalý tréner FK Družstevník, ktorý však bez taktovky dlho nezostal, lebo sa už dohodol na pôsobení v štvrtoligových Ľuboticiach.

Napriek odchodu má na účinkovanie v plavnických štruktúrach dobré spomienky. „Minulý ročník hodnotím ako vydarený. Na lepšie umiestnenie sme nemali, na jar sme sa borili s úzkym kádrom, preto nám jeseň vyšla oveľa lepšie. Pre mňa ako trénera to bola dobrá skúška a škola pre budúcu kariéru.“ Pred časom si pochvaľoval prístup zverencov, dobrú tréningovú dochádzku i morálku a chuť zlepšovať sa. Tieto myšlienky sú stále aktuálne. „Bolo to najmilšie prekvapenie, lebo prístup chlapcov k povinnostiam a zápasom bol pozitívny. Škoda, že odveta nevyšla podľa predstáv, no sú na to objektívne príčiny. Prišli dlhodobé zranenia, kľúčoví hráči nám vypadli, preto jarná fáza bola iba o takpovediac látaní-plátaní dier, ani v jednom zápase sme nenastúpili kompletní. Podchvíľou nám ktosi chýbal pre zdravotné problémy alebo z pracovných dôvodov. Preto to bolo dosť rozkúskované, nuž ani herný prejav a bodový zisk sa nepriblížili k jesenným vystúpeniam.“

Pri bilancii tímu udrelo do očí, že Plavničania dokázali tuho vzdorovať favorizovaným súperom (Vranov, Lipany, V. Opátske), na druhej strane niekedy zaváhali v súperení s celkami, ktoré by nemali byť pre nich až také nebezpečné (Bardejovská Nová Ves, Krompachy, Prešov B). Akoby podvedome rástla chuť popasovať sa s rivalom v závislosti od jeho umiestnenia v tabuľke a naopak motivácia klesala, keď bol konkurent v pelotóne nevýrazne umiestnený. „Tiež som bol z toho prekvapený a neviem si to vysvetliť, lebo naozaj proti papierovo silným sme odohrali veľmi dobré zápasy a siahali sme dokonca v týchto dueloch aj po bodovom zisku. Trebárs vo Vranove či v Lipanoch. Zrejme v týchto súbojoch sme boli svedomitejší, zodpovednejší. Mrzeli ma výbuchy v Krompachoch a doma s Bardejovskou Novou Vsou a dodnes neviem, čo sa vlastne stalo a prečo mužstvo zlyhalo. Navyše trpká prehra v poslednom kole je nepríjemná, lebo v pamäti vždy zostáva najviac záverečné vystúpenie ročníka. Namiesto víťaznej rozlúčky sa stal opak, vôbec nám toto meranie síl nevyšlo, inkasovali sme riadnu facku. Škrelo ma to a stále som z toho sklamaný.“ Dotkli sme sa aj dvoch štatistických údajov – pasívneho skóre a mínusovej bilancie v tabuľke pravdy. „Nedobré skóre skresľujú aj spomínané dva výbuchy v Krompachoch a s Bardejovskou Novou Vsou. Mínusová bilancia bola zase poznačená aj nedobrým žrebom v záverečnej fáze jari, lebo štyri razy sme po sebe hrali vonku. Vtedy sme boli dosť oslabení a poutekali nám body – či už vo Vranove, kde sme to mali dobre rozbehnuté, alebo v Giraltovciach. V Rožňave sme tesne podľahli, pričom sme mali predtým veľké šance.“ Hypotetická otázka: Keby ste zostali na lavičke, čo by ste zamýšľali s tímom ešte urobiť? „Určite by som bol rád, keby káder zostal pokope a keby sa podarilo získať dve-tri posily. Tiež by ma zaujímalo, ako by chlapci reagovali na novú sezónu a či by pokračovali v solídnych výkonoch alebo či to bola iba náhoda. Určite dá sa pracovať s týmito futbalistami, ktorí sú mladí a výkonnostne ešte ani zďaleka nedosiahli strop. Preto – pokiaľ hráči zostanú pokope – sa o budúcnosť tunajšieho futbalu neobávam,“ dodal R. Petruš.