Keď Patrik Jacko, niekdajší kapitán Tatrana Prešov, prichádzal v zime tohto roka do Žiaru nad Hronom Dolnej Ždane, aby pomohol Stredoslovákom udržať sa v súťaži,  netušil, že o pár mesiacov bude účinkovať v tíme, ktorému budú závidieť ostatní. Bodaj by nie, veď Pohronie je na čele druholigovej tabuľky. A nielen preto je radosť pre aktérov v takomto mančafte pôsobiť, čo koniec koncov viackrát potvrdil aj tento defenzívny futbalista.

Paradoxne jedinú porážku líder zápolení utrpel v rozlúčkovom zápase doma s Lipanmi, odkiaľ je tento borec rodákom a kde pôsobí jeho otec aj strýko vo funkcii asistentov trénera ŠK Odeva. „Bolo to iste pre mňa netypické rozpoloženie pred zápasom aj po ňom a nebolo to nič príjemné. Nepočítali sme s prehrou, čo nevyšlo, čo tak trochu naštrbilo celkový obraz krásnej jesene. Keď však negatívne emócie vyprchali, povedali sme si, že perfektné obdobie nemôže narušiť  jeden nevydarený duel. Prilákali sme divákov, darilo sa nám a to bolo podstatné. Jedno zakopnutie predsa nič neznamená.  A či som sa rozprával s otcom? Pravdaže. Lipany boli radi, lebo išli s úmyslom uhrať dobrý výsledok a nepredpokladali, že nedostanú ani gól. Pogratuloval nám však k prvej priečke a výbornej sérii,“ rozhovoril sa urastený borec, ktorý súhlasil s tým, že Lipany vedeli proti Pohroniu dva razy výborne zahrať, lebo aj predošlý vzájomný duel na východe bol pre vedúci tím náročný, hoci sa skončil úspechom hostí. „Bol to začiatok sezóny, niektorí chlapci boli zranení a nebolo to herne optimálne z našej strany. Do prestávky sme mali veľké šťastie, lebo sme mohli prehrávať aj 0:3, po zmene strán sme sa o čosi zlepšili a vyhrali, ale nebolo to príliš dobré z našej strany. Lipany si vtedy zaslúžili vyhrať, my zase naposledy, ale osud to zariadil inak.“

Inak, na súpiske v Pohroní sú viacerí hráči z východu. Okrem P. Jacka a jeho bratanca Mária tam účinkuje aj Košuda, Špyrka, Jenčo, Pavúk, Župa a Hatok. Celkove káder má 23 mien, konkurencia je značná a boj o každý post neúprosný. Zaujímalo nás, či v klube boli od začiatku ambície našliapnúť k najvyšším priečkam. „Išli sme do zápolení s úmyslom hrať lepšie ako v minulej sezóne. Postupne sme sa zlepšovali, lebo výsledky boli síce od začiatku dobré, ale hra ešte nezodpovedala celkom predstavám. Sami sme to cítili, že by to mohlo byť účinnejšie a až postupne náš herný prejav nadobudol parametre kvality.“ Aj súperi si všimli, že na novom štadióne vládla výborná a kultivovaná atmosféra. „Súhlasím a iste má na tom podiel krásny štadión a to, že sa hrá pod umelým osvetlením, čo dianiu dodá zvláštnu atmosféru. Predtým sa hralo v Dolnej Ždani a možno tunajší ľudia neboli zvyknutí na druholigový futbal a preto sú vďační za to, čo vidia a my sme im vďační za podporu.“

Spýtali sme sa P.  Jacka na to, či v Žiari nad Hronom nezostali až zaskočení po výbornej jeseni a prvom mieste. „Najprv bol zámer stabilizovať pomery a postupne prišli výsledky. Po zápase v Skalici sme si sami uvedomili, že môže byť z toho niečo krásne a ešte viac sme uverili našim schopnostiam. Celkove sme to začali  vnímať tak, že môžeme byť vysoko. Ide o silu kolektívu a celého realizačného tímu aj vedenia klubu. Podmienky a zázemie sú na naozaj výbornej úrovni, všetky veci si sadli ako mali. Je to celkom iné pokiaľ ide o atmosféru, ako to bolo dajme tomu v Tatrane. Už teraz vieme, že zopakovať účinkovanie na jar bude naozaj náročné, no pokúsime sa o to,“ dodal P. Jacko.