Na štarte 95. Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach sa postavil po druhýkrát v živote aj prvý viceprezident Slovenského futbalového zväzu a predseda Východoslovenského futbalového zväzu Richard Havrilla. Jeho čas v cieli bol 4:44:24 hod., no ten zďaleka nebol dôležitý.

„Oproti môjmu prvému maratónu v Košiciach bol čas horší približne o 32 minút,“ povedal Richard Havrilla. Na trati síce nemal výraznejšiu krízu, no počas celých pretekov malo jeho telo ďaleko k ideálnemu stavu. „Nebežalo sa mi najlepšie, lebo prakticky od štartu až po cieľ ma boleli nohy. Pochopiteľne, s pribúdajúcimi kilometrami sa bolesť stupňovala. Pripravený som bol dobre, no nemal som ten správny deň. Dosť som sa natrápil a bojoval sám so sebou. To je však maratón. Človek si počas neho musí neraz siahnuť na dno síl. Nemal som v uliciach mesta tú správnu formu. Asi si ju z trate všetku pozbieral Tibor Sahajda,“ usmial sa Richard Havrilla, ktorý vypichol skvelý výkon slovenského reprezentanta. Ten si vytvoril nový osobný rekord časom 2:15:59. Zlepšil sa o 2:45 min.

„Nechcem sa vyhovárať na počasie, ale keď som dobiehal do cieľa, už bolo 20 stupňov v tieni, čo bolo veľké teplo. K tomu suchý vzduch, takže podmienky boli náročné. Som spokojný so svojím výkonom a som rád, že som dobehol do cieľa. Čas mohol byť o niečo lepší, ale o ten nešlo.“

Richard Havrilla má na najstaršom európskom maratóne nielen štarty na najdlhšej vzdialenosti, ale zabehol už aj desať polmaratónov. Na košickom maratóne štartuje pravidelne od roku 2008.

Za zvládnutie víkendových pretekov dostal množstvo ohlasov a nielen z futbalovej obce. Samozrejme, nemohla chýbať ani gratulácia od prvého muža slovenského futbalu Jána Kováčika, prezidenta SFZ. „Som veľmi rád, že známi a množstvo ľudí si všimlo môj výkon. Chcem sa im poďakovať za podporu na trati i za následné gratulácie.“

Atmosféra v košických uliciach bola už tradične vynikajúca. Žasli nad ňou zahraniční pretekári a neprejedli sa jej ani tí, ktorí na MMM štartovali po niekoľkýkrát. „Bol to úžasný povolený doping na náročných 42 kilometrov. Atmosféra bola naozaj vynikajúca. Hoci som už koncu pretekov mal toho plné zuby, posledný kilometer na Hlavnej ulici som si užíval. Takúto eufóriu by som prial zažiť každému,“ pochvaľoval si Richard Havrilla.