Nie je žiadnou novinkou konštatovanie, že mnohí hráči sa po čase vrátia do klubu, kde už predtým pôsobili. Niekedy sa tak stane za krátky čas, inokedy prejde i dlhšie obdobie. Pokiaľ sú vzťahy oboch zainteresovaných strán v normále, tak je to pomerne bežná záležitosť. Však vždy je dôvod obnoviť predošlú spoluprácu, ak bola predtým užitočná pre klub i samotného aktéra. To je i prípade Erika Streňa. Tomu koncom júna skončila zmluva v Tatrane Prešov, ale ešte pár dní pred vypršaním kontraktu dostal súhlas od zelenobielych, aby sa zapojil do prípravy s Popradom.

Teraz je už tento borec členom kádra Podtatrancov, upísal sa FK na dva roky. Možno v lete 2016, keď odtiaľ odchádzal, netušil, že sa tu ešte niekedy ukáže. Ako sa teda zrodil návrat? „Ozvali sa mi Popradčania, že majú záujem, tréner i prezident klubu. Tak sme podebatovali, no trošku sa to natiahlo, lebo bola dovolenka. Napokon sme však dospeli k dohode, dostal som podmienky, ktoré mi vyhovujú a tak nič nebránilo tomu, aby som sa znovu ocitol na súpiske tohto celku.“ Tatran to bral vlažne, nesnažil sa vás prehovoriť, aby ste predsa len zostali?  „Volal mi generálny manažér Trávniček, či neporozprávame o novej zmluve, ale ja som už nechcel zvoliť túto alternatívu.“  Už v zime bol tento hráč na odchode zo Šariša, no predsa zostal, druhý raz už nechcel upustiť od toho, čo pred časom proklamoval. „Neberiem to tak, že či ľutujem alebo nie, že som si to pred štartom jari rozmyslel, lebo som sa rozhodol, že nenechám chlapcov v štichu a pokúsim sa pomôcť mužstvu pri záchranárskych prácach v prvej lige, ktoré, žiaľ, nedopadli dobre.“

O služby univerzálneho futbalistu mali záujem viaceré celky. Skúšali to ďalšie druholigové kluby, napríklad Inter Bratislava. „Odtiaľ mi volal tréner Jantek, ktorý ma viedol v Prešove a teraz je v Interi asistentom. Rovnako sa ozvalo Komárno, no ja som už bol v Poprade.“ Lenže aj prvoligová Podbrezová koketovala s myšlienkou Erika angažovať. Napokon to stroskotalo. „Na podmienkach...“

Predtým, keď účinkoval v popradskom drese jeden ročník, spravidla nastupoval na poste obrancu. „Ja som vtedy nechcel odísť, bolo mi tam dobre a cítil som sa v kolektíve fajn, ale išlo to na úkor iných vecí a okolnosti rozhodli, že som predsa opustil šatňu. V Prešove ma tréner Varga zaradil do zálohy, neskôr som prešiel i do obrany a po príchode trénera Janteka, ktorý ma zase kedysi viedol vo Vranove, som sa posunul do útočnej formácie. V doterajších prípravných zápasoch som v popradských farbách hral buď na kraji zálohy či v útoku.“

Pred dvoma rokmi boli jeho spoluhráčmi niektorí chlapci, ktorí zostali v kádri dosiaľ – Malec, Kica, Palša a Gallovič. Viacerí sa však odvtedy obmenili. „Musím sa ešte viac futbalovo zžiť i spoznať so všetkými chlapcami. Herný štýl je iný ako v Tatrane, kde sme sa zväčša bránili a spoliehali sa na brejky. Teraz sme aktívnejší my a treba udávať tempo hry.“ Nuž, aj po predošlom odchode z FK E. Streňo pravidelne zavítal na tunajší štadión, kde mal Prešov azyl. Takže to vyzeralo tak, ako keby popradský futbal vôbec neopustil.  „Počas troch rokov, čo som strávil v Poprade a Prešove, som dva a pol roka hral domáce zápasy pod Tatrami, takže to beriem tak, ako keby som sa vrátil späť domov,“  dodala staronová akvizícia jedného z kandidátov na popredné umiestnenie v nastávajúcom druholigovom ročníku.