Tradične Slovensko nechýba na vrcholnom európskom podujatí v malom futbale a nie inak tomu bolo aj na ostatnom šampionáte v Brne, kde si zmeralo sily dvadsaťštyri reprezentačných tímov. Slováci sa predstavili v skupine C a postúpili do osemfinále, kde sa ich púť skončila. Vzhľadom na to, že naša reprezentácia funguje v skromných podmienkach a hráči sa stretávajú len sporadicky, je však celkové umiestnenie nie na zahodenie.

Ako predtým, aj tentoraz  vo výbere Slovákov pôsobili i zástupcovia z východu. Šancu reprezentovať dostali Rudolf Beliš a Stanislav Krempaský, ktorí hrajú v V. lige za Župčany, ako aj Košičania Maroš Sasák a Martin Mráz. Pôvodne koketoval s miestenkou aj brankár Matúš Lipka zo Župčian, ale ten  napokon pre pracovnú zaneprázdnenosť  necestoval na ME.

Naším rekordérom v počte účastí je Rudolf Beliš, pre ktorého to bol šiesty šampionát. „Žiaľ, v ostatných dvoch rokoch som mal zdravotné problémy. Vlani som pre patálie s kolenom účinkoval ako asistent trénera, tentoraz som sa zranil tesne  pre týmto podujatím a zase som toho veľa nenahral.“ Slovensko v prvom zápase základnej skupiny narazilo na Španielsko a dosiahlo senzačné víťazstvo 5:0, o čo sa zaslúžil prvým gólom aj Mráz. V druhom vystúpení Slovensko tesne podľahlo Rusku 1:2, pričom Rusi  sa stalo majstrami Európy po finálovej výhre nad Českom. „Pred posledným duelom v skupine s Tureckom sme potrebovali minimálne remízu, aby sme sa dostali do osemfinále. Po výsledku 2:2 sa nám to aj podarilo, no zápas sa pre nás nevyvíjal dobre a prehrávali sme už 0:2, ale dokázali sme stratu dohnať vynikajúcim finišom.“ Slováci postúpili do vyraďovacej časti z druhého miesta (šanca na postup by bola aj keby skončili v skupine  tretí). Lenže podobne ako v ostatných rokoch, zase kľúčový zápas vyraďovačky znamenal koniec nádejam. „Narazili sme na Francúzov, ktorým sme podľahli tiež len o gól – 1:2, pričom sme znovu prehrávali 0:2, no v poslednej minúte sme porážku aspoň skorigovali. Zástupcovia z krajiny galského kohúta boli lepší, hoci rozhodli individuálne chyby. Ukázalo sa, čo robí zohratosť, v tomto smere nás súper prevýšil, my sa dávame dokopy na poslednú chvíľu, vidíme sa dva razy do roka,“ dodal Rudolf Beliš, ktorý bol priamym aktérom aj dosiaľ najväčšieho úspechu Slovenska, ktorým bolo 4. miesto pred pár rokmi. „Ešte stále ma to mrzí, že nám medaila tesne vtedy  unikla. Odvtedy vari zo päťkrát sme stroskotali v prvom zápase vyraďovačky. Je to akoby pre nás zakliate dostať sa ďalej,“ pripomenul skúsený borec, ktorý sa venuje nielen malému futbalu, ale aj veľkému a futsalu. „Škoda, že som nemohol tímu pomôcť viac, ale striedali sa dve päťky a ja som bol jedenásty, So Španielmi som hral asi minútu, potom som druhý zápas vynechal a proti Turkom som sa tiež iba trápil. Ani proti Francúzom som sa veľmi neprejavil, lebo to jednoducho nešlo. Navyše som dostal aj „koňara“. Azda nabudúce to bude konečne lepšie, aby som zase nezažil smoliarsky šampionát,“ riekol hráč, ktorý bol kedysi aj najlepším strelcom šampionátu.