Najtesnejšou prehrou zavŕšili tento rok futbalisti Slavoja Trebišov. V záverečnom jesennom druholigovom zápase na pôde Púchova prehrali 0:1, pričom neúspech mal smoliarsky podtext, pretože o osude zápasu rozhodla nešťastná hlavička Lukáša Šimka, ktorý nechtiac nasmeroval loptu do vlastnej brány. Aj to bol dôvod, prečo sme ho oslovili.
V pondelok ste mali na programe záverečný tréning, stali ste sa na ňom terčom štipľavých poznámok spoluhráčov?
„Nie, nikto nekomentoval môjho vlastenca.“
Mrzí to každého, vás iste dvojnásobne. Ako ste vnímali túto situáciu?
„Domáci zahrávali štandardku, ja som bol na prednej žrdi. Lopta letela dosť vysoko, aby som ju hlavičkoval priamo. Vyskočil som uvedomujúc si, že ju nemôžem nechať smerovať do siete, ale stačil som ju len „načechrať“ vlasmi, zasiahol som ju vrchom hlavy a tak skončila v bráne. Uznávam však, že to bolo domácim hráčom dobre kopnuté.“
Keby ste mali o pár centimetrov viac, tak nebezpečenstvo odvrátite...
„Určite, ale dalo sa to aj teraz inak riešiť, keby som bol trebárs urobil krok dozadu, aby som mal väčší priestor na rozbeh a odraz.“
Už ste niekedy zažili túto trpkú futbalovú príchuť?
„Vlastný gól som si nikdy nedal, toto bolo po prvý raz.“
Po príchode na Zemplín ste okúsili už druhú smutnejšiu situáciu, predtým to bolo vylúčenie...
„Narážate na predčasný odchod z ihriska v Poprade. Bolo to po druhej žltej karte, pričom prvá bola naivná a druhá sa zrodila po prieniku. Myslel som si, že protihráča zastavím vkĺzačkou, ale zasiahol som súpera a nasledovalo vylúčenie. Mimochodom, predtým som niekoľko rokov nevidel červenú kartu, tuším naposledy keď som bol v sedemnástke Tatrana Prešov a hral som za béčko.“
Považania predtým prehrali doma s Popradom a následne vyhrali v Liptove. Mali ste teda na to, aby ste ani vy neprehrali a nasledovali Podtatrancov?
„Boli sme oveľa lepším tímom na lopte, kombinačne aj herne. Mnohí to uznali. Lenže našou slabinou bolo, že sme sa vo finálnej fáze nedostávali do šancí. Niekedy sme postrácali loptu a nasledovali brejky hostiteľov, lenže do nejakých vyložených príležitostí sme ich nepustili. Aj za nepriaznivého stavu sme pokračovali v našej hre, ale stále nás brzdila nemohúcnosť v tom, aby sme sa ocitli v šanci. Mali sme pár striel, ale tie boli navyše zblokované a s takým slabým zakončením sa nedá pomýšľať na úspech. Škoda, že raz sme trafili iba žrď za bezgólového stavu v prvom polčase, o čo sa postaral Issa.“
Jeseň ste ukončili, už bol najvyšší čas?
„Ja osobne by som ešte pokračoval, lebo futbalová nálada nezmizla, navyše som prišiel do tímu neskôr a veľa som toho v Slavoji neabsolvoval.“
Ako hodnotíte účinkovanie v predošlých vystúpeniach?
„Nebolo to najhoršie, hlavne ak sa berie do úvahy situácia, aká tu – podľa slov trénera – bola. Pravdaže, ambície sú vyššie a niektoré zápasy, či už ostatný alebo predtým s Petržalkou , mohli dopadnúť lepšie.“
Kedy to bolo tip-top?
„Najvýraznejšie víťazstvo sme zaknihovali proti béčku Slovana, vtedy to bolo naozaj dobré. Teraz máme dosť dlhé obdobie pred sebou, aby sme odstránili niektoré slabšie momenty a na jar boli ešte údernejší.“