Hektickú jeseň majú za sebou prvoligoví futbalisti Tatrana Prešov. Nováčik sa dlho nevedel dostať z obkľúčenia neschopnosti strieľať góly a dosiahnuť prvé body. Hoci hra i výkony boli neraz sympatické, predsa výsledky nezodpovedali predstavám. Preto došlo aj k rošádam na trénerskom poste. Po tom, čo sa porúčal Stanislav Varga, dočasne mužstvo viedol jeho asistent Ján Karaffa. Novým nástupcom mal byť Rakúšan Günter Kronsteiner, lenže zistilo sa, že nemá v poriadku príslušné formality spojené s trénerskou licenciou.  Takže nakoniec sa kormidla ujal Miroslav Jantek.

 Ten odštartoval svoje pôsobenie v 13. kole – vystúpením na michalovskom ihrisku. Takže bola trinástka v jeho ponímaní šťastná? „Myslím si, že áno, a to nielen z pohľadu výsledku v derby. Pre mňa to bola výzva, na ktorú každý lodivod čaká,“ uviedol lodivod Tatrana. Bilancia tímu jeho pod vedením bola päť remíz a dve prehry. Hoci Šarišania sa stali remízovým kráľom najvyššej súťaže, radšej by privítali nejaké to víťazstvo navyše. Nehovoriac o tom, že aj M. Jantek stále čaká na prvý trojbodový skalp. Mužstvu viackrát niečo chýbalo k tomu, aby prelomilo pomyselnú bariéru a dokráčalo k úspechu. „Nie je remíza ako remíza, záleží aj na súperovi. V niektorých prípadoch i zmierlivý výsledok môže byť považovaný za víťazstvo -  svojím spôsobom. Mám na mysli zápas so Žilinou. V tejto súvislosti hodno pripomenúť, že aby sa lepšie vstupovalo do odvety, patrilo sa premeniť jeden remízový zápas na plný zisk a mne to vychádza na duel s Myjavou, keď celý tím bol maximálne nabudený a odhodlaný. Lenže jedna nekoncentrovanosť pri štandardke nás pripravila o dva body. Takže keď to zhrniem – chýbala mi väčšia koncentrácia v rozhodujúcich momentoch zápasov. Ako smerom dopredu pri realizácii šancí, tak aj vzadu – v defenzíve Keby nebolo týchto zaváhaní, bola by naša pozícia optimistickejšia,“ riekol lodivod.

Nový kouč priniesol do mančaftu pohodu, otvorenejšie vzťahy, snažil sa vštepiť svoju filozofiu, ale vie, že zverenci si ešte celkom neosvojili jeho nazeranie na futbal a na herné činnosti vedúce k lepším rezultátom. „Netvrdím, že som mužstvo dostal na tú koľaj, na ktorej chcem, aby sa ocitlo, ale je to na dobre ceste.“ Sumár poznatkov naznačuje, že iba v jedinom zápase nebol absolútne spokojný s tým, čo hráči predviedli – v Zlatých Moravciach. Najviac bol naopak hrdý na to, čo ukázali, v dueli so Žilinou. „Rovnako tak v Podbrezovej. Tam som hráčom prízvukoval, aby to nebrali ako záverečné kolo, ale ako dôležitý zápas o záchranu, význam ktorého sa ukáže na jar. Chlapci to zobrali profesionálne a vyplatilo sa. Tiež v Michalovciach to bolo kvalitné, z mužstva opadla nervozita, herne sa odviazali hlavne smerom dopredu Taká je moja predstava, aby si počínali aj naďalej. V princípe ani výkon s Trnavou nebol na zahodenie a nebol dôvod na pranierovanie. Rozhodli však detaily a tie lepšie zvládli hostia.“

Nuž, hoci sa Prešovčania aj načas odpútali z poslednej priečky, predsa nakoniec na ňu spadli, ale uvedomili si, že všetko je možné. Aj zdolať súpera, aj streliť gól, aj zvládnuť zápas, ktorý sa nepriaznivo vyvíja. Jeseň bola pre nich užitočnou vysokou školu futbalu. Sympatické bolo tiež to, že ani čiastočné neúspechy nerozložili kolektív zvnútra. Naopak, ten pôsobil stmelene a po nástupe M. Janteka jednoznačne pookrial.