Veľký prekvapením v uplynulom ročníku druhej najvyššej súťaže bol postup Pohronia medzi elitu. O tento úspech sa pričinila tiež enkláva východniarov, medzi ktorými figuroval aj Patrik Jacko. Práve jemu sme položili pár otázok, aby priblížil pozadie triumfu.

Vy máte dôvod na oslavy, naopak, váš otec a strýko, asistenti v Lipanoch, sú smutní. Už ste sa stretli po sezóne?

„Ešte nie, ale verím, že aj oni sa tešia z nášho úspechu, hoci boli by ešte radšej, keby sa Lipany udržali v súťaži.“

Futbalový život je nevyspytateľný: Keby ste zostali v Tatrane Prešov, odkiaľ ste vlani odišli, ocitli by ste sa v tretej lige...

„Umiestnenie Prešova sa dalo očakávať, v klube to nebolo už dlhší čas s kostolným poriadkom a každý rok sa to zhoršovalo. Úprimne poviem – vypadnutie nie je pre mňa veľký prekvapením, hoci som to, prirodzene, nikomu neprial.“

Oslavy boli dlhé?

„“Pravdu povediac kratšie ako v Tatrane, keď sme išli hore. Ešte budú nejaké oficiality a tento týždeň sa to uzavrie. A ktorý postup som viac prežíval? Oba veľmi silne. V Tatrane som mal hlboký vzťah ku klubu, navyše nikto nám neveril, že to dokážeme, ale nakoniec sa to vyrysovalo pozitívne a v poslednom zápase doma so Sereďou sme to spečatili. Teraz to bolo trošku iné v tom, že po pár kolách sme sa dostali v tabuľke hore a po pätnástom sme boli na čele, no rovnako až  záverečnom kole sme dali definitívnu bodku za našou snahou.“

Predpokladáme, že ste blahorečili skutočnosti, že ste sa vyhli baráži?

Vedeli sme, že keby sme sa ocitli v baráži, mali by sme to veľmi ťažké a okrem toho by sme si trošku znegovali celú sezónu, keby nám to nevyšlo. Preto sme chceli postúpiť z prvej priečky. Na príklade Popradu sme videli, čo baráž znamená. Prvý duel zvládol, v druhom rozhodla smola a možno aj kvalita Trenčína. Škoda, želali sme Popradčanom, aby sa dostali do prvej ligy.“

Čo zavážilo, že váš tím zaskočil konkurenciu? Určite to neboli len futbalové danosti, ale aj ďalšie priaznivé okolnosti, že?

„V prvom rade sa domnievam, že Miro Poliaček poskladal výborný kolektív po stránke futbalovej aj charakterovej. Na začiatku nikto na nás netlačil, nikto nás nepasoval za favorita a my sme sa výsledkovo činili. S tým prišla väčšia sebadôvera a postupne sa chytili fanúšikovia, celkove verejnosť sa priklonila na našu stranu. Jeseň bola výborná, prekonali sme sami seba. Boli sme prekvapení sami zo seba, ako to ide. V zime sme si povedali, že keď sme prví, spravme všetko pre to, aby sme postúpili a keď sa to nepodarí, nič sa nedeje. Takže veľký tlak ani nebol. Zase nám vyšiel úvod, chytili sme sa a hoci prišli aj zaváhania, ustáli sme to. Prím mala partia, keby to tak nebolo, tak v kolektívnom športe sa nedá dosiahnuť výrazný úspech. Treba spomenúť trénerov, ktorí boli síce rozdielni, ale stále nám verili a nerobili vedu, pokiaľ sa zakoplo.“

Bola aj mini kríza?

„S pribúdajúcimi kolami  čím sme boli bližšie k triumfu, tak napätie rástlo hlavne preto, aby sme to nepokazili. Po prehrách v Dubnici a následne doma s Banskou Bystricou sme si v šatni niektoré veci vysvetlili, že možno sme sa veľmi upriamili na postup. Pritom išlo len o to, aby sme hrali iba futbal a nezaoberali sa tým, či to vyjde alebo nie. Tam sa to aj zlomilo, nevŕtali sme sa v prehrách a začali sme sa zaoberať len futbalom.“

Myslíte aj na to, čo bude v I. lige a , pravdaže, nechcete stráviť v najvyššej súťaži len jeden ročník.

„Tento klub funguje lepšie ako Tatran a viem, ako tunajší ľudia pracujú. Určite spravia všetko pre to, aby sme nezotrvali len jednu sezónu, hoci až zápasy ukážu, či je to na nás priveľa. Závisieť bude od vstupu, od posíl a tiež od toho, ako sa chytia diváci. Zaslúžene sme postúpili, ukázali sme, že sme najlepší v druhej lige, tak prečo si nemerať sily s prvoligistami!?“