Po prestávke vyplnenej reprezentačnými akciami prišli k slovu znovu aj prvoligisti. Tatran Prešov cestoval do Žiliny, kde chcel lídrovi pelotónu sťažiť cestu za titulom alebo lepšie povedané zdramatizovať boj o špicu. Hlavne však túžil uhrať prekvapivý výsledok.

Zelenobielym nevyšlo ani jedno ani druhé. Pokračoval v prehrách na ihriskách súperov rozdielom triedy a navyše bez streleného gólu. Aktéri duelu sa však zhodli v tom, že priebeh hry bol o niečom inom ako hovorí výsledok. „Nezaslúžili sme si prehrať takto vysoko. Mali sme aj my zopár šancí, hlavne v prvom polčase, v ktorom si domáci okrem brvna nevypracovali žiadnu vážnejšiu možnosť. Len škoda, že tesne pred odchodom do šatne sme inkasovali. Bolo to po našej chybe, ako už býva nedobrým zvykom. Po zmene strán bol zlomový druhý zásah domácich, po ktorom ovládli hru a získali hlavne psychickú prevahu. Potom prišlo vylúčenie Hovančíka, vzápätí tretí úspech Žilinčanov. Pokiaľ ide o červenú kartu pre nášho hráča udelenú po druhej žltej, tak to bolo dosť prísne. Hlavne tá prvá žltá. Čo už, hoci sme sa snažili, predsa sa zrodila znovu hladká porážka,“ zhrnul priebeh merania síl Richard Kačala.

Hoci tento hráč nastúpil iba na pár minút´ ako náhradník, predsa preňho bol tento štart veľmi cenný. Predovšetkým preto, že v priebehu jarnej fázy ročníka sa objavil po prvý raz na súťažnom ihrisku. „V tréningovom procese som bol niečo viac ako desať dní a trénerom som naznačil, že na pár minút si trúfnem vybehnúť na ihrisko. Preto som nebol prekvapený, keď som dostal pokyn, aby som sa pripravil na štart.“ Ako je známe, v prvom prípravnom stretnutí v zime tento borec utrpel nepríjemné a nezvyčajné zranenie – zlomeninu hrudnej kosti. „Otáčal som sa s loptou a protihráč do mňa vletel. Rozhodca ani neodpískal faul. Súper ma trafil zrejme lakťom do hrude. Bol som na pohotovosti a roentgen ukázal, že je to zlomené. Tento verdikt potvrdilo aj neskoršie  vyšetrenie na cétečku.“ Pravdaže, hoci je už vyliečený a rana je zahojená, predsa nastupuje s ortézou, ktorá chráni postihnuté miesto. „Stále mám aj v hlave zafixované, čím som si prešiel, takže je to i pre mňa také upokojujúce.“

Mimochodom, tento hráč je naozaj nezvyčajným smoliarom  pokiaľ ide o zimnú prípravu. Minulý rok si roztrhol sval, bol tri mesiace odstavený a pred dvoma rokmi si zase pomliaždil rebrá. „Asi mi zimná príprava nie je súdená.“ Zrejme bude musieť budúce trénovať individuálne a možno ešte viac opatrne, aby predišiel ďalším patáliám.

Hoci z toho, že pod Dubňom hral, bol rád, nemal však dobrý pocit z prehry. „Chlapci makali a zaslúžili sme si iný výsledok. Lenže keď nedáme gól z možností, ktoré máme, tak potom pykáme. Nuž, kvalitnejší zakončovatelia by si možno lepšie poradili  s koncovkou, my sa stále veľa nadrieme na každý gól.“

Ukazuje sa, že pokiaľ sa maródi nevrátia na pľac, stále budú problémy Zaujímalo nás , ako vidí návrat ďalších zranených? „ Najbližšie by mohol azda hrať Kubo Bartek, potom Erik Streňo, kým Paťo Jacko sa zrejme ukáže asi až v ďalšej sezóne, lebo jeho zranenie je vážnejšie. Maťo Luberda by azda záver sezóny mal stihnúť.“ Najbližšie hostia Prešovčania v NTC Poprad Senicu. Je to výzva, aby konečne prišlo víťazstvo. „Ideme za tromi bodmi. Za každú cenu. Či už po dobrom alebo menej kvalitnom výkone. Tri body sú naozaj žiaduce, lebo prehier je až-až a to nepôsobí dobre na náladu v tíme,“ dodal R. Kačala.