Za iných okolností a v inom čase by to možno bolo prekvapenie, ale v ostatnom období sa štvrtoligisti Záhradného herne trápia a tak ich minulá remíza s Ľuboticami – hoci na domácej pôde – nebola až taká nečakaná. Kolektív ŠK nevyhral už v siedmom zápase v rade, naopak, hostia v treťom stretnutí po sebe neprehrali. Pritom ani raz neprekonali brankára súpera a hoci dlho prehrávali jednogólovým rozdielom, avšak nakoniec sa na nich usmiala šťastena, lebo domáci si dali „vlastenca“.

„Vedeli sme, že hostitelia majú problémy s kádrom, aj v predošlých kolách sa len horko-ťažko dávali dokopy. I tentoraz nastúpili oslabení, lebo mali mnoho hráčov zranených, ako mi povedal ich tréner. Preto sme boli favoritom stretnutia. Mali sme síce zo desať streleckých pokusov, no ani raz sme neposlali loptu do siete. Pomohol nám vlastný gól, keď po centri do šestnástky boli domáci pod naším tlakom a jeden z protihráčov zahlavičkoval rovno do svojej svätyne. Aj tak sa však domnievam, že spravodlivejšie by bolo, keby sme vyhrali, no ich brankár podal podľa mňa fantastický výkon. Pochytal úžasné veci a hoci ide o staršieho brankára, môže byť pre iných príkladom,“ rozhovoril sa asistent trénera TJ Sokol Marek Procházka. Mimochodom, treba uviesť, že brankár Záhradného Igor Vaško má 45 rokov, ale aj v tom stretnutí ukázal, že sa medzi žrďami dokáže ešte šikovne zvŕtať.

Ľubotice majú na jar veľmi dobrú bilanciu, ktorú narušili domáce prehry s Popradom B a Gerlachovom. „Pokiaľ ide o neskôr menovaného rivala, tak tento duel sme prehrali nešťastne. Podobné to bolo aj na ihrisku Soli, odkiaľ sme sa tiež vracali porazení o gól. Naopak, meranie síl s popradskou rezervou bolo z našej strany veľmi dobré, predviedli sme hodnotný futbal. O výsledku sa rozhodlo po zmene strán, pričom prvý gól sme inkasovali z penalty. Celkove sa nemáme za čo hanbiť, jar máme tradične lepšiu ako prvú polovicu ročníka.“ Určite stojí za povšimnutie, že Ľuboticiam to sype a niektoré súboje im vyšli v koncovke. „Vrátil sa Erik Kapraľ a hneď sa to prejavilo na hernom štýle. Okrem toho sme zaimprovizovali v obsadení postu útočníka, keď nám tam chýbal vhodný typ, tak sme naň prerobili stopéra Sama Michniewicza a tomu sa strelecky darí. V stredovej formácii výkonnostne išiel hore Kevin Čekan a to rovnako zavážilo v napredovaní. Navyše vzadu sú spoľahliví Papp so Sabolom. Chceli sme, aby odveta bola lepšia a aj sa to darí, je väčšia pohoda, pokoj.“

Napriek pozitívam sa vyskytli aj menšie zádrhy . M. Procházka naznačil, že najviac mrzela strata vo Veľkom Šariši po remíze 3:3. „Bolo to úplne zbytočné a podobné to bolo aj naposledy v Záhradnom, lebo tiež sa tam dalo vyhrať.“ Na druhej strane do očí udrel rezultát z Ptičieho, kde Ľubotice vyhrali po hokejovom výsledku 4:3. „Vonku sa nám neraz darilo ako v tomto zápase. Nazdávam sa, že najlepší výkon sme predviedli proti popradskému béčku a dúfam, že ešte naň nadviažeme v závere ročníka. Však hráme doma s Kračúnovcami a v poslednom kole ideme do Humenného, pričom na ihrisku víťaza súťaže to už bude bez stresov z jednej i druhej strany. Takže bodaj by naplno vynikla krása futbalu.“