Dlho to vyzeralo tak, že boj o postup v švrtoligovej súťaži v skupine Sever bude napínavý až do konca ročníka. Na čele boli totiž dvaja hlavní ašpiranti – nováčik zo Záhradného a aktuálny líder – Šarišské Michaľany. Lenže momentálne už prvý celok získal viacbodový náskok, ktorý mu dáva pred finišom obrovskú výhodu. Čo sa stalo, že kolektív ŠK stratil dych?
Tréner Marián Merkovský sa bez otáľania pustil do líčenia svojich postrehov, pričom v jeho slovách bola značná dávka frustrácie z diania v súťaži. Tá vyplynula – ako naznačil – nielen zo straty bodov na niektorých ihriskách, ale i zo skutočností, ktoré sú večne omieľané. „Pred začiatkom jarnej odvety som hovoril, že sotva možno porovnávať Dávida s Goliášom. Bojovali sme v rámci možností, hoci zimná príprava nebola celkom podľa predstáv. Trošku nám prialo aj vyžrebovanie a stavili sme na úvodné kolá, ktoré nám na prekvapenie vyšli. Šesťbodový zápas sme absolvovali doma so Šarišskými Michaľanmi, ktorý sa skončil remízou a stále to bolo pre nás priaznivé. Žiaľ, neskôr prišlo zakopnutie, ktoré nebolo – dovolím si tvrdiť - na ihrisku, no udialo sa to. Proti niektorým veciam nevieme bojovať a to, že ktosi dostane trest, nám zdravie hráča ani body nevráti. Po prehre v Kračúnovciach súťaž dohrávame so sebazaprením, lebo niektorí hráči nie sú celkom fit po nevyberavých zákrokoch. Stále tvrdím, že ide o šport, zábavu, ktorá by nás mala cez víkend spájať, nie rozdeľovať. Mali by sme sa tešiť z toho, že sme zdraví, rozvíjať priateľstvá, ale skôr je to naopak. Vládne nevraživosť medzi klubmi, funkcionármi, hráčmi a keď prídu k tomu aj ďalšie veci, tak niekedy ide doslova o život. Avšak napriek tomu, čo som spomenul, nevládne u nás sklamanie. Vzhľadom na dané podmienky sme nadmieru spokojní s tým, kde sme, píšeme históriu v Záhradnom a neskôr si to iste všetci uvedomia. Reálne sme možno tam, kam patríme.“
Kým v jeseni Záhradné išlo ako švajčiarske hodinky (raz prehralo a raz remizovalo) na jar už dva razy prehralo a dva razy remizovalo. Aj s odstupom času má tréner M. Merkovský ťažké srdce na zápas v Kračúnovciach. „Tam sme nielen prehrali, ale mali sme i viac zranených hráčov. Stredný obranca mal roztrhnuté obočie, ľavý bek zlomený nos, Pavuk zase nohu a Krajňák skončil s hlbokým výronom. V Spišskom Podhradí sme už doplatili na absencie jednotlivcov, čo vypadli zo základnej zostavy, lebo už iba plátame základnú jedenástku. Okrem toho z chlapcov pravé nadšenie už prirodzene spadlo, nie sú takí nažhavení. Netvrdím, že prístup je zlý, ale chýbalo nasadenie, rivalita, správny športový náboj a chuť pobiť sa o úspešný výsledok. Bolo to skôr o povinnosti odohrať zápas. Okrem toho je nás málo celkom zdravých.“
Naposledy vo Finticiach Záhradné uhralo bezgólovú remízu, pričom bolo favoritom a určite sa rátalo s jeho výhrou. „Každé derby je náročné a to sa znovu potvrdilo. Súper sa u nás v jeseni porazil sám, pričom do prestávky vyhrával, lenže nezvládol to v hlavách. Bol prehnane motivovaný a jeho hráči inkasovali dva razy červenú kartu. To bol zlom, lebo potom sme sa strelecky viackrát presadili. Hostia mali na nás ťažké srdce, cítili krivdu, ale my sme im ponúkli možnosť videozáznamu pri zákrokoch, ktoré boli jasné. V odvete som sa domnieval, že pokiaľ domáci, ktorí potrebujú každý bod, na nás vybehnú, budeme mať problémy. V kútiku duše som mal i obavy o výsledok. Prvý polčas bol z našej dobrý, súpera sme nepustili do žiadnej tutovky, naopak, my sme mali dobré možnosti. Po zmene strán išiel ešte Straka sám na bránu, ale nevieme dať gól, trápime sa. Domáci prehustili priestor, pričom terén bol náročný a aj preto sme sa nedokázali presadiť. My sme tvorili, súper čakal na kontru, ale našťastie mu žiadna nevyšla. S deľbou bodov boli spokojní preto obaja, hoci tento bod nič nerieši,“ dodal tréner Záhradného Marián Merkovský.