Zaujímavú bilanciu z uplynulých troch zápasov majú na svojím konte štvrtoligoví futbalisti Soli. Dosiahli z každej stupnice po jednom výsledku, pričom sa stretli so súpermi rôzneho kalibru. Zaujímavé je, že tím FK zo siedmich jarných stretnutí prehral iba raz a práve v meraní síl, kde sa to azda najmenej čakalo.

Bolo to v stretnutí na pôde Zámutova – predposledného celku pelotónu. Lenže aj v jeseni doma Soľ vyhrala len tesne, takže sa zdá, akoby jej tento súper nesedel a to bez ohľadu na postavenie v pelotóne. „Jediné okresné derby ovplyvnila nekvalitná hracia plocha, na ktorej sa viac bojovalo ako hralo a nám to jednoducho nevyhovovalo, lebo preferujeme kombinačný futbal. Aj preto sme sa tam dosť vytrápili. Určite sme neboli horším tímom, no súperovi stačil jeden zásah na to, aby naplno bodoval. Domáci išli na doraz, dreli, bojovali na maximum, čo sa nedá povedať o každom našom hráčovi. Určite nie všetci siahli na dno síl a preto sa zrodil taký výsledok, aký sa zrodil,“ rozhovoril sa tréner FK Peter Mrážik.

Všetko zlé býva aj na niečo dobré a to platilo aj v prípade jeho zverencov. „Poviem na rovinu, že som po tomto vystúpení prejavil veľkú mieru nespokojnosti a nepáčil sa mi prístup chlapcov. Moja kritika padla na úrodnú pôdu, čo sa odzrkadlilo v ďalšom zápase doma s popradským béčkom.“ Tentoraz boli favoritom Podtatranci, no prerátali sa. V zápase bohatom na góly hostitelia skórovali až päťkrát a boli tak prvým účastníkom súťaže, ktorý nasúkal poprednému celku pelotónu toľkoto zásahov. „Je možné, že už predtým v Zámutove sa hráči viac možno zaoberali v myšlienkach skôr vystúpením proti Popradčanom ako súperením so Zámutovčanmi.“

Víťaz sa takticky lepšie pripravil na toto stretnutie ako v jeseni pod Tatrami, kde schytal poriadny debakel. „Inak sme sa naladili a uprednostnili sme návrat k taktike, ktorú sme forsírovali v pohárových dueloch. To znamená, že aj keď sme hrali doma, vychádzali sme skôr zo zabezpečenej obrany a vyčkávali na to, čo urobí súper. Hostia boli herne výborní, sebavedomí a silní, ujali sa vedenia veľmi skoro, no možno ich to až príliš upokojilo a nám to zase uľahčilo situáciu.“ Soľ sa nesplašila, zostala verná svojej taktike, do prestávky vyrovnala (mala aj ďalšie možnosti) a po zmene strán rezerve ušla na 3:1. Stále však nechcela hru otvárať, vyčkávala trpezlivo zatiahnutá vzadu a spoliehala sa na rýchle kontry. V záverečných minútach však dianie nabralo dramatické grády. Najprv hostia znížili stratu, ale vo finiši ešte dva razy inkasovali. „Vedeli sme, že za nepriaznivého stavu sa Poprad pokúsi stratu dohnať. Keď znížil na rozdiel gólu, hral s veľkým počtom hráčov útočne. Z toho vyplynuli okienka v jeho obrane. My sme to využili na pekné akcie a skórovali do prázdnej brány.“

Naposledy kolektív FK síce pokračoval v dobrej vizitke v doterajšom priebehu odvety, no na pôde Radvane nad Laborcom, kde remizoval, zase nedokázal ani raz rozvlniť sieť. „Vyzerá to tak, že vonku máme zvlhnutý pušný prach. Je to už pre nás takpovediac tradičné. V ostatných dvoch dueloch vonku sme neskórovali, predtým v Medzilaborciach sme iba strelili len jeden gól. Okrem toho je paradoxom, že viac zaťažíme konto súperov z horných priečok tabuľky,“ riekol P. Mrážik a naznačil, že náznaky možností na skórovanie boli, ale zverenci ich nezúročili. „Preto to bola zaslúžená remíza,“ pridal svoje stanovisko kormidelník FK a na otázku, či sa mužstvo vie vyrovnať s nahusteným programom, odpovedal: „Myslím si, že hráči nemajú s tým problém. Jednak futbal majú radi a navyše vložené zápasy sú len výnimočne a nie je to pravidlom, ako v jeseni, keď sme účinkovali aj v pohárových zápoleniach. Keby sme takto pokračovali dlhší čas, určite by sa deficit regenerácie negatívne podpísal pod pohodu hráčov.“