Tréneri sú neraz ako sťahovaví vtáci. Raz sú tu a potom zase inde, hotový kočovnícky život. Kam ich osud zaveje, tam sa poberú, nie sú pánmi svojho želania a musia rešpektovať ponuku bez ohľadu na to, z akých končín príde. Miroslav Jantek, ktorého priaznivci futbalu poznajú aj z pôsobenia v Tatrane Prešov, momentálne vedie bratislavský Inter. To bola jedna z ústredných tém nášho rozhovoru.

Prezraďte, ako sa odvíjala vaša trénerská kariéra po tom, čo ste opustili lavičku zelenobielych v jeseni 2017?

„Riešil som viac menej analytickú činnosť vo futbale, sústreďoval som to do istých teoretických štúdií a možno budú z toho aj prednášky o rôznych špecifikách hry. Sledoval som zápasy a vyvíjal som nejakú aktivitu, obzeral som sa po možnom angažmáne.  Čakanie trvalo pol roka.“

Na západnom Slovensku a v Bratislave tobôž je trénerov ako maku, ako sa vám podarilo presadiť  v konkurencii kolegov?

„Nie je to ľahké , každý čaká na svoju príležitosť. O to som radšej, že som dostal túto možnosť v historicky slávnom klube v rámci Slovenka. Nazdávam sa, že je za tým moja kvalitná robota, ktorú som predtým odviedol dajme tomu aj v Prešove.“

Pri nástupe vám boli predostreté od funkcionárov najvyššie méty?

„Inter razí svoju filozofiu a je jasné, že rád by v blízkej budúcnosti hral najvyššiu súťaž. Prirodzene, na to sa treba pripraviť – kádrovo aj marketingovo, finančne. Je to všetko o trpezlivosti a tvrdej práci, určite chceme hrať o čo najlepšie pozície už teraz, lebo hlavne náročné boje v popredí cibria u hráčov schopnosti a ambície. Navyše prevláda úzka spolupráca s AS Trenčín a tak robíme postupné kroky, aby sa mladí zviditeľnili a rozvíjali svoj talent, danosti. Takto ich pripravujeme na vyššiu úroveň a celkove mužstvo sa má zlepšovať tak, aby sa  v dohľadnom čase mohlo pasovať o postup.“

Ak môžete priblížiť podmienky a zázemie – ocitli ste sa v komfortnom futbalovom prostredí?

„Podmienky sú nadštandardné a bol som príjemne prekvapený, že aj v druhej lige môže fungovať klub na profesionálnych základoch z pohľadu početnosti manažmentu.“

Porovnanie s Tatranom?

„Nerád by som to porovnával, lebo v Prešove nie som pol druha roka. Keď som tam pôsobil, nebolo to jednoduché, ale bola to zároveň pre mňa obrovská česť a príležitosť. Určite aj vtedajšou prácou som sa dostal do povedomia – trebárs i u predstaviteľov Interu.“ 

Určite ste si však pred časom nepomysleli, že sa Šarišania zvezú tak dolu...

„To veru nie. Paradoxom je, že som v Tatrane skončil po výbuchu s Trenčínom, kde som momentálne svojím spôsobom zainteresovaný.  Domnieval som sa, že môj odchod a zmena kouča pomôže k záchrane v I. lige. Bolo pre mňa prekvapivé, že sa to nezvládlo. Po odchode som nejaké dva mesiace pozorne sledoval výboj situácie v Tatrane, ale potom už nie. Riešil som si hlavne osobné zámery. Až po vzájomnej konfrontácii som sa dostal znovu do obrazu... Ako bývalému koučovi a hráčovi tohto klubu ma mrzí momentálna situácia.“

Mimochodom, viacerí bývalí lodivodi Tatrana sa rozliezli po Slovensku, okrem vás napríklad  Stano Varga či Jozef Kostelník. Zaujímavé, čo poviete?

„Takéto rošády prináša futbal. Niekedy doma človek nie je prorokom a v tomto klube to platí dvojnásobne. Nie je jednoduché účinkovať tam, kde človek nechal kus života, o to je to neskôr náročnejšie. Taký je však trénerský chlebíček a nostalgia tu nemá miesto.“