Vlani v lete sa rozhodol opustiť východ krajiny a zamieril do hlavného mesta. Dávid Leško, ktorý pôsobil naposledy v FC Košice, sa rozhodol pre totálnu zmenu a nasledoval svoju priateľku, ktorá si našla zamestnanie v Bratislave. Vtedy ešte nevedel, kde bude hrať a či vôbec bude hrať.. Ako prezradil, chcel sa orientovať na výber svojej pracovnej pozície a popri tom chcel zvážiť možnosti na súťažné kopanie do lopty. Čo sa odvtedy udialo, sme rozoberali v nasledujúcom rozhovore.

Takže ako to vyzerá s futbalom, ste stále jeho súčasťou?

„Účinkujem v štvrtej rakúskej lige v tíme ASK Kottingbrunn. Pandémia všetko zmenila aj v tunajších zápoleniach a začiatkom novembra sa súťaž prerušila. Teraz trénujeme individuálne. Pokiaľ ide o zamestnanie, tak pôsobím na oddelení obchodu v logistickej firme, ktorá sa stará o e-shopy.“

Slovenské súťaže neprichádzali do úvahy?

„Nerozmýšľal som o tom, lebo ekonomické možnosti od druhej ligy nižšie sú podstatne iné ako v Rakúsku. Preto som si hľadal také angažmán, aby som to stíhal aj v práci a túto možnosť mi sprostredkoval jeden agent. Mimochodom, po jarnej pandémii sa v lete kontrakty uzatvárali oveľa ťažšie než obvykle, kluby vzhľadom na neistotu nechceli brať nových hráčov a viacerí tvrdili, že išlo o najhoršie prestupové obdobie.“

Nacestujete sa do úmoru?

„Je to hodina jazdy autom. Kým som ešte nemal prácu, tak som do týždňa meral túto vzdialenosť aj štyri razy, odkedy som bol zamestnaný, tak mi to vychádzalo dva razy na tréningy plus k tomu zápas spravidla v piatok podvečer.“

Hrací deň je na naše pomery neobvyklý...

„V piatok sa uskutoční zväčša celé kolo, občas sa uskutoční aj cez víkend nejaká dohrávka. Zápasy sa konajú o pol ôsmej večer a to aj preto, aby aktéri, ktorí sú amatérmi a pracujú, mali víkend pre seba.“

To predpokladá, aby každý klub mal umelé osvetlenie, čo len dokresľuje materiálne vybavenie klubov, však?

„Umelé osvetlenie je bežná vec a zázemie je podstatne iné, než v našich

amatérskych ligách.“

Je vás v tíme viac cudzincov?

„Sme tam iba štyria Slováci, medzi nimi i syn bývalého reprezentačného trénera Jurkemika.“

Ako ste si počínali v jeseni?

„Už skôr klub proklamoval odhodlanie zabojovať o postup a držať sa hore, ale nevyšlo to celkom podľa želania, pohybovali sme sa v strede tabuľky. S výnimkou jedného duelu som nastúpil vo všetkých súbojoch, strelil som jeden gól.“

Úroveň zápasov vás zaskočila v dobrom či horšom slova zmysle?

„Myslel som si, že to bude oveľa ľahšie. Tunajšia štvrtá liga je náročnejšia než naša rovnaká súťaž. A to aj preto, že v nej účinkujú daktoré juniorské tímy prvoligistov. Nepovedal by som, že prevažuje technický štýl hry, skôr fyzický, hráči majú dostatočný potenciál na tento spôsob boja, ale nájdu sa i technicky vycibrení borci.“