Druhý raz v tomto ročníku druholigoví futbalisti Trebišova prehrali rozdielom triedy. Naposledy nepochodili na stropkovskom štadióne v meraní síl s Prešovom. Pritom však podľa predvedenej hry neboli natoľko slabí, aby si zaslúžili „trojku“. Lenže rezultát ovplyvnilo hlavne to, že domáci boli efektívni a hostia nie. Navyše Zemplínčania si neustrážili  koniec prvého a začiatok druhého polčasu, keď dva razy inkasovali.

„Podľa mňa rozhodujúci bol tretí zásah súpera, ktorý nás psychicky najviac položil,   hoci sa domnievame, že ruka to nebola a penalta nemala byť. Nedokážem to však  presne posúdiť. Minimálne v prvom polčase sme boli domácim vyrovnaným súperom a v niektorých pasážach dokonca azda i lepším. Mohli sme vyhrávať, lenže do šatne sme išli za nepriaznivého stavu. Ani po druhom góle sme nerezignovali a snažili sme sa o skorigovanie straty. Po mojom príchode na ihrisko bola snaha urobiť niečo viac vpredu, lenže koncovka nám nevyšla,“ riekol Matúš Lorinčák, ktorý duel nedohral, lebo si zranil členok a ešte aj s odstupom času riekol, že nevie ani poriadne chodiť.

Podľa toho hráča sa znovu na kopačky Zemplínčanov nalepilo dosť smoly. „Stále nás trápi i prehra v Dubnici, kde sme boli jednoznačne lepším celkom, no nevyťažili sme z toho nič. Urobili sme niektoré kiksy a za to sme pykali. Taký je, žiaľ, futbal.“ Pred rokom Slavoj doplácal na niektoré neduhy nováčika a neustrážil si viaceré individuálne zaváhania. Ako to vyzerá teraz? „Myslím si, že sa postupne zlepšujeme a verím, že to bude ešte výraznejšie.“ Tréner Karol Kisel pred vstupom do zápolení apeloval na to, že treba pridať v streľbe. Zdá sa však., že dakedy je to stále achilova päta výkonov. „Je to tak, pracujeme však na tom, ale nejde to z týždňa na týždeň. Nedisponujeme predsa čarovným prútikom, aby sme v tom oveľa viac vynikali,“ komentoval tento poznatok borec, ktorý sa zatiaľ raz gólovo presadil - proti Petržalke. Podľa neho zatiaľ najkonsolidovanejšie boli výkony v Dubnici, doma s Interom a B. Bystricou či v Bardejove.

Inak, M. Lorinčák sa objavil v drese Slavoja v tomto ročníku po ročnej pauze, keď si vlani odskočil do Nemecka a hájil farby štvrtoligového klubu 1. FC Lokomotive Lipsko. „Bola to užitočná futbalová aj životná skúsenosť. Keby sa naskytla ďalšia možnosť byť v cudzine, tak sa tomu nebránim. V Nemecku som nepredĺžil kontrakt a ťahalo ma to domov. Trebišov bol pri mojom angažovaní najpresvedčivejší, tak som neváhal a znovu som tu zakotvil.“ A čo sa v Slavoji zmenilo za ten čas, čo ste boli preč? „Dosť vecí - káder, prístup k tréningom, ktorý je viac profesionálnejší. Takže badať náznaky k lepšiemu, lenže ešte nám prichodí tvrdo makať na tom, aby sme sa mohli smelo pozerať do budúcnosti, napríklad smerom k prvej lige. Trebárs dobehnúť v tomto smere Michalovce... Verím, že by sa to dalo realizovať. Však v klube i meste sú obetaví činovníci, ktorí robia čo môžu,  futbal tu má naozaj správne zázemie. Chce to len viac šťastia a presadzovať sa aj v zápasoch,“ dodal člen  trebišovskej futbalovej partie.