Nielen prvá priečka Čirča, ale i druhé miesto Ražnian dotvára sériu prekvapení v „prvom polčase“ súťažného ročníka v piatoligových zápoleniach v skupine Šarišskej. Hoci kolektív FK FC skončil aj v minulom ročníku na horných priečkach pelotónu, predsa len jeho výkony a bilancia v lanskej úvodnej fáze boli ešte kvalitnejšie, prenikavejšie.

K tomu prispel aj letný príchod brankára Kerekeša a Maťaša a hlavne to, že z kádra nikto nevypadol. V jeseni Ražňany len raz prehrali a dva razy remizovali a práve preto, že majú o jeden zmierlivý výsledok viac ako líder, strácajú naňho dva body. Trénerovi Michalovi Marcinkovi sme položili najprv otázku, ktorá strata ho aj s odstupom času najviac mrzela? „Nuž, asi porážka v Starej Ľubovni. Mali sme tri-štyri výborné príležitosti, z ktorých sme mohli skórovať, no nedali sme gól a prišiel trest pár minút pred koncom, keď Aftanas z vari tridsiatich metrov strelil taký gól, aký sa len málokedy vidí. V Bardejove-Dlhej Lúke sme prehrávali, no stačili sme ešte vyrovnať v poslednej desaťminútovke, takže sme porážku odvrátili. V Demjate sme tiež remizovali, ale dovolím si tvrdiť, že sme prišli o dva body, lebo domáci nemali ani jednu šancu a nám neuznali gól, okrem toho sme si vypracovali nejaké možnosti na skórovanie, ale tiež sme vyšli v nich naprázdno.“ Sondovali sme ešte ďalej v dianí a chceli sme vedieť, či sa vyskytli aj nejaké nadpriemerné zápasy. „Podávali sme vyrovnané výkony, hoci ku koncu jesene už bolo cítiť, že chlapci sú unavení. Najkrajší zápas bol zrejme so Župčanmi doma, pretože sme otáčali výsledok za nepriaznivého stavu. Hostia viedli, potom sme boli na koni my, no súper ešte vyrovnal, ale posledné slovo predsa patrilo nám. Aj v ďalšom domácom dueli s vedúcim tímom z Čirča bol futbal z našej strany na úrovni, veď preto sme zápas vyhrali. Chlapci ukázali srdce, statočnosť, bojovný prístup.“

Pravdaže, aktuálne postavenie priam servíruje myšlienku o tom, či FK FC má na to, aby koketoval so štvrtoligovými zápoleniami. „Myslíte po stránke kádra alebo materiálnej?“ Celkove. Teda ako by ste vnímali situáciu, keby bol postup predo dverami, bol by to príjemný šok alebo by ste boli nebodaj i zaskočení? „To azda nie. Veď pred pár mesiacmi som avizoval, že s týmto kádrom by sme radi skončili do tretej priečky, čo nám vychádza. Keby sme nebodaj boli prví, respektíve skončili na mieste zaručujúcom postup, čo si samozrejme každý tréner želá – potom by bolo na zváženie, ako ďalej, ale to by museli rozhodné slovo museli riecť predstavitelia obce, funkcionári a sponzori. Predsa len vyššia súťaž je náročnejšia po každej stránke. Bol by som však zlý tréner, keby som hovoril, že nechceme súťaž vyhrať.“

Nateraz platí, že aj na jar Ražňany by radi nadviazali na úspešné ťaženie z jesene. „Vybavili sme nových dvoch hráčov zo Šarišských Michalian – Dubeckého a Sedláka. Takže sme káder ešte kvalitatívne posilnili.“ Vlani mali prím niektorí aktéri, hoci kouč sa bráni vyzdvihovaniu jednotlivcov na úkor kolektívu, ale pozorný divák si nemohol nevšimnúť, že ťažisko hry sa točí okolo veterána Mareka Semana, prínosom bol príchod Maťaša a celkove tón udávali i ďalší ostrieľaní borci - Dužda, Kaminský či Maškara v bráne. Samozrejme i M. Marcinko si uvedomuje, že odveta bude krušná a náročnejšia. „Súhlasím s názorom, že karty v popredí budú miešať tri celky – okrem nás ešte Čirč a Stará Ľubovňa. Duely budú iné ako dosiaľ, lebo niektorí hrajú o udržanie sa, iní zase o špicu, takže to bude všetko na doraz. Našou prioritou nie je postup, ale hrať dobrý futbal.“