Nič nové pod slnkom. Prvoligoví futbalisti Tatrana Prešov na ihrisku súpera znovu nepochodili, ale predsa zaknihovali dva pozitívne momenty. Hoci prehrali v Bratislave so Slovanom podľa očakávania, no po prvý raz na jar dokázali na ihrisku súpera skórovať a navyše sa dokonca ujali i vedenia. Celkove však podľahli oveľa vyspelejšej kvalite belasých a znovu sa poučili, v čom ešte zaostávajú za najlepšími tímami medzi elitou.
Domáci mali nadostač šancí, ale buď ich vychytal brankár Talian, alebo stroskotali na vlastnej nemohúcnosti. Už v prvej štvrťhodine mohli vyhrávať, ale zahodili tutovky a za to ich potrestal autor jediného zásahu zelenobielych Erik Streňo. Ten využil únik D. Leška a pohotovo otvoril skóre. „Len škoda, že sme tento náskok dlho neudržali a po našich hrubých chybách sme oň prišli,“ konštatoval autor gólu hostí. O pár minút prišlo vyrovnanie z penalty a ešte do prestávky belasí otočili skóre. „Aj potom sme sa snažili niečo s výsledkom urobiť, otvorili sme hru, prišli aj možnosti Davida Leška či Maťa Dupkalu, no vyrovnať sa nám nepodarilo. Pravdaže, náš otvorenejší spôsob boja spôsobil, že Bratislavčania sa častejšie dostávali do dobrých streleckých príležitostí. Celkove divákom sa tento zápas musel páčiť, lebo na oboch stranách bolo viac výhodných možností.“
Predtým na popradskom štadióne Tatran podľahol favoritovi možno aj dosť kruto, lenže belasí vo svojom prostredí boli už aktívnejší smerom dopredu. „My sme sa spoliehali na zabezpečenú obranu a rýchle protiútoky. Pravdaže, Bratislavčania nás viac zatlačili a nebyť Jožka Taliana, tak iste by sme prehrali aj vyšším rozdielom,“ pripomenul borec, ktorý sa v tomto roku prvý raz presadil v koncovke. Naposledy predtým skóroval proti Myjave.
Nie je bez zaujímavosti, že pred časom vynechal niekoľko zápasov, lebo po stretnutí s Trenčínom sa podrobil operačnému zákroku a do diania sa vrátil v zápase so Zlatými Moravcami-Vrábľami. „Mal som v kolene úlomky, už ma to veľmi bolelo. Lekár mi povedal, že najlepšie bude, pokiaľ sa to odstráni. Tak som neotáľal a našťastie návrat na ihrisko netrval tak dlho. Predpokladal som, že minimálne mesiac budem chýbať. Potešilo ma, že po operácii som necítil žiadnu bolesť a som znovu na súpiske. Pravdaže, ešte potrebujem dohnať tréningový deficit.“
Tatran má pred sebou ešte dva zápasy. Najbližšie pod Tatrami privíta nepríjemnú Dunajskú Stredu a určite sa bude chcieť rozlúčiť s akože domácim prostredím úspešným výsledkom. „Pôjdeme do zápasu s tým, aby sme ukončili nepriaznivú sériu a naplno bodovali. Celok zo Žitného ostrova bojuje o pohárovú miestenku, ale pokúsime sa mu to znepríjemniť. Verím, že zápas zvládneme, nakopneme sa a dáme potrebné góly,“ dodal Erik Streňo. Nezabudol ešte zdôrazniť, že on aj každý jeho spoluhráč do každého stretnutia dávajú všetko, ale chýbajúce skúsenosti či kvalita alebo povestné športové šťastie spôsobujú absenciu väčšej radosti.