Aj pre prvoligového hráča, pokiaľ s ním klub ďalej neráta, nie je jednoduché nájsť si nové angažmán. Presvedčil sa o tom i Lukáš Kubus, ktorý vypadol zo súpisky Tatrana Prešov pred aktuálnou sezónou. Dlho nebolo o ňom nič počuť, uplynulý víkend sa však objavil na trávniku v Žiari nad Hronom v drese Spišskej Novej Vsi, keď absolvoval premiéru v novom tíme v rámci druholigových zápolení.

Ako sám tento hrotový futbalista podotkol, bol to po troch mesiacoch jeho prvý súťažný zápas: „Veľmi som sa tešil, to je pochopiteľné, len škoda, že sme neuhrali na strednom Slovensku aspoň bod.“ Ešte skôr, kým sme rozpitvali priebeh smoliarskeho merania síl s Pohroním, nás zaujímalo, ako sa uberali kroky tohto hráča. „Najprv som bol na dvojtýždňovej skúške v Skalici. Celkom sa mi tam darilo, v troch prípravných dueloch  som strelil dva góly, no potom mi oznámili, že hľadajú iný typ hráča. Začudoval som sa pri vyslovení tejto myšlienky, ale už je to za mnou. Horšie však bolo, že v poslednom mojom prípravnom vystúpení som sa zranil a tri týždne som bol mimo. Potom som dostal možnosť trénovať na Spiši, keďže dobre poznám jedného z trénerov Vladimíra Lajčáka, ktorý ma trénoval už v Poprade. Možno aj kvôli nemu som sa sem dostal. Napokon sa to vykryštalizovalo tak, že sme sa dohodli a ja som sa stal do konca roka hráčom FK NOVES.“

Pre L. Kubusa nebol problém aklimatizovať sa v novom pôsobisku,  pozná i mnohých iných chlapcov v kádri, lebo ide o Popradčanov. Inak, pri hľadaní ďalšieho angažmánu poškuľoval aj po možnosti odísť naspäť do Poľska, ale nepodarilo sa zohnať nejakú zaujímavú ponuku.

Možno nebyť zranenia na Záhorí, v Sp. N. Vsi by sa neocitol, takže všetko zlé môže byť aj na niečo dobré. Pri premiére v Bardejove ešte s tímom nebol, v Liptove už videl spoluhráčov v akcii a do tretice nastúpil v Žiari nad Hronom. Spišiaci majú nevďačný úvod ročníka, lebo stále hrajú vonku. „Prerábajú sa šatne a niekoľko kôl preto budeme účinkovať v cudzom prostredí. Nie je to pre nás jednoduché. V Liptovskom Mikuláši mužstvo hralo veľmi dobre defenzívne, proti Žiaru nad Hronom Dolnej Ždani sme mohli dosiahnuť podstatne lepší výsledok, ale nevyhli sme sa viacnásobnej smole. Ja sám som zahodil dve tutovky za nerozhodného stavu.“ Podľa Lukáša hostia boli lepším tímom, a to napriek tomu, že viac ako jeden polčas hrali oslabení po vylúčení hráča. Východniari však napokon prehrali gólom v nadstavenom čase z priameho kopu po krásnej ďalekonosnej strele z vyše 25 metrov. Bol to posledný pokus domácich, po ňom rozhodca odpískal koniec duelu. „Mohlo to byť všetko inak, keby som skóroval. Krajší začiatok by som si nemohol ani želať. V prvom polčase po centri mi stačilo zasunúť loptu do prázdnej brány, ale, žiaľ, netrafil som. Po zmene strán bola ťažšia situácia po centri na vzdialenejšiu žrď, keď som sa načahoval po lopte. Hlavne tá prvá tutovka ma veľmi mrzela.“ Určite podiel na tomto nedobrom zakončení malo aj to, že L. Kubusovi chýba zápasová prax a musí dohnať i tréningové manko. „V Žiari pokrstil tento duel nový štadión, bol pekný program a trávnik je naozaj výborný. Keby mal každý druholigový klub takýto stánok, bolo by to fajn.“ Pre tohto borca je podstatné to, že je späť a teší sa na návrat do stabilnej formy. „Pracujem na tom aj individuálne a verím, že moje chvíle pri strieľaní gólov ešte prídu.“