Výborne vyštartovali do jarnej odvety, ale potom sa zasekli. Po výhre vo Veľkých Revištiach treťoligoví futbalisti Giraltoviec v nasledujúcich piatich meraniach síl podľahli svojim súperom a doľahla na nich poriadna ťažoba, nepohoda. Preto uplynulé vystúpenie doma proti Sabinovu brali ako existenčný zápas. Povedali si: teraz alebo nikdy. A konečne im to zase vyšlo.

Čo však predchádzalo radosti, ktorá prišla po mukách? „To, že sme v ďalšom priebehu jari nedokázali nadviazať na úspech v Zemplíne, bolo spôsobené možno silnejšími súpermi , ale skôr rešpektom mladých chlapcov. Tí boli dosť vystrašení z kvality rivalov, prehrávali sme preto hlavne po našich veľkých chybách. Tie boli dôsledkom detinskosti a toho, že mnohí jednotlivci majú odohraných málo zápasov v týchto náročných zápoleniach. Máme veľa mladíkov, ktorí museli naskočiť namiesto tých, ktorí sa v zime porúčali. Keby odišli cez pauzu maximálne dvaja borci, tak sa to dá zaceliť, ale odchod siedmich borcov zo základnej zostavy bol značnou stratou. Aj ja som si myslel, že to pôjde lepšie, ale naozaj viaceré kiksy ma utvrdili v tom, že mužstvo musí ešte herne aj takticky dozrieť, vyspieť. Súperi nás trestali za každé zaváhanie, čo sa podpísalo pod nedobrú psychiku mužstva. Chlapci navyše nechodili v hojnom počte na tréningy, skôr mladší prichádzali, starším tréningové jednotky koledovali s pracovnými povinnosťami a preto sme sa zišli v plnom počte raz do týždňa. Preto to bolo také rozhárané,“ uviedol hrajúci tréner Patrik Partila, ktorý sa ujal kormidla začiatkom januára. Vrátil sa do klubu MFK Slovan po takmer štyroch rokoch (medzitým bol v Koprivnici a Kračúnovciach, popri tom aj trénoval giraltovský dorast).

Pred duelom so Sabinovom si vedno so zverencami a spoluhráčmi hovoril, že to musí prísť, lebo v prípade neúspechu by do popredia vyskočila otázka: Čo v tejto súťaži Giraltovce robia? „Do prestávky nám ani tentoraz nebolo všetko jedno a prehrávali sme, i keď sme mali na kopačkách minimálne dva góly a hostia síce iba raz vystrelili na našu bránu, no predsa sa ujali vedenia. Cez prestávku prišli na rad emotívne slová, trošku som pokričal a vybuchol, ale mladí si to zobrali k srdcu a po zmene strán sa rozbehli. Prízvukoval som, že musíme byť aktívnejší v pohybe, lebo sme boli zaskočení aktivitou hostí. Apeloval som na to, aby sme sa viac posúvali po čiarach a stred záložnej formácie by mal pridať v pohybe a dostupovaní protihráčov, lebo v prvom polčase všetky odrazené lopty získal súper,“ uviedol kouč, ktorý je zároveň najstarším členom kádra. Ten má naozaj nízky vekový priemer a aj preto výsledky nie sú ani zďaleka oslnivé. Proti Sabinovu to vďaka lepšiemu druhému polčasu vyšlo.  „Naštartovala nás situácia, ktorá zaváňala penaltou, ale faul na Kuriplacha potrestaný nebol. Podľa mňa toto bol skôr zákrok na pokutový kop než neskorší kontakt protihráča so mnou, keď sa už píšťalka ozvala a vyrovnali sme zo značky bieleho bodu. Od týchto momentov sme sa odrazili, bola to pred nás vzpruha a hostia to už podľa mňa kondične nezvládli.“  Druhý gól padol po peknej strele a zahranom nepriamom kope spoza šestnástky a o pár minút víťaz pridal ešte tretí zásah. „Hostia však neboli vôbec odovzdaní a výkonnostne slabší, potrápili nás. Vedeli si prihrať loptu a napríklad skúsený Andraščík to umne dirigoval. Nevzdávali sa, prekvapili ma a ich výsledky nezodpovedajú tomu, čo vedia.“ Pri téme rizika vypadnutia zachoval P. Partila mieru obozretnosti a nadhľadu s tým, že veľa vecí ešte nie je doriešených a mnoho bude záležať na dianí v II. lige. „Potrebujeme zvládnuť čo najviac zápasov - napríklad duel so Sninou doma, ktorý nasleduje po vystúpení vo Vyšnom Opátskom.“