Každý zápas je iný. Presvedčili a o tom aj štvrtoligoví futbalisti Ľubotíc v  tohtoročnej rozlúčke. V auguste vyhrali hladko na pôde Medzilaboriec, v domácom záverečnom kole prvej časti horko ťažko vydolovali tri body po najtesnejšom úspechu. Nuž, iné je hrať vonku do otvorenej obrany, ako vo vlastnom prostredí búšiť do sústredenej defenzívy konkurenta.

„Ťažko sa presadzovalo cez hostí, ktorí to zavreli,“ rozhovoril sa skúsený matador tímu Ján Novák a pokračoval: „Mali iba jednu šancu skraja zápasu po našej chybe, keď súperov hráč išiel na našu bránu. Od toho momentu sme diktovali tempo. Vyhrali sme chudobným výsledkom, pričom sme nemali mnoho možností, azda tri-štyri, ale proti organizovanej defenzíve to bolo náročné a hoci sme mali podstatne lepšie držanie lopoty ako hostia, vpredu sme neboli efektívni.„ Takže už druhý raz po sebe sa kolektív TJ Sokol musel uspokojiť s najtesnejšou výhrou (predtým doma rovnakým výsledkom pokoril Raslavice).  “Je síce fajn, že dva razy po sebe sme nedostali ai gól, ale to, že sme v oboch vystúpeniach iba raz skórovali v každom stretnutí, je vzhľadom na naše ofenzívne kvality veľmi málo. A či úradovala únava vo finiši jesene? Je to možné, aj počasie už nebolo ideálne, naposledy sa hralo  v ťažších podmienkach.“ Predtým však Ľubotičania rozdrvili Starú Ľubovňu a deväťbodový úlovok v záverečných troch meraniach síl udržal tento tím značne vysoko v pelotóne.

Možno postavenie mohlo byť ešte o čosi lepšie, keby sa Ľubotice ešte viac presadili vonku. „V cudzom prostredí je to náročnejšie, šancí nemáme toľko ako doma a pokiaľ nezužitkujeme možnosti, tak to nedopadne vždy ideálne. Napríklad v Soli sme dlho držali remízový stav, napokon domáci silou vôle pretlačili rozhodujúci zásah. V Záhradnom som nehral, ale tam to nebolo dobré a urobili sme veľa individuálnych chýb, čo ovplyvnilo náš výkon, ktorý nebol ideálny. Najviac ma mrzela porážka vo Svite. Naproti tomu neúspech s popradským béčkom bol logickým zrkadlom kvality oboch kádrov, však súper nastúpil s chlapcami, čo patria do áčka. Rozdiel bol citeľný a herne sme na Podtatrancov nemali. Celkove keď to zhrniem, tak domáce duely boli pre nás rozhodujúce, však okrem porážky s Popradčanmi sme všetky ostatné súboje úspešne zvládli. Najviac nás hrial úspech proti Spišskému Podhradiu, lebo zdolať lídra me vždy cenné. Bol to nadštandardný zápas na štvrtú ligu a spĺňal aj treťoligové parametre. Z našej strany to bol top  výkon jesene. Spišiaci majú solídny mančaft a pokiaľ sa udržia pokope, tak môžu byť veľkou konkurenciou pre popradskú rezervu,“ uviedol Ján  Novák.

Položili sme mu otázku: Čo chýba Ľuboticiam k tomu, aby sa momentálne uchádzali o účasť v III. lige?  “Hráčsky potenciál by sme aj mali, však aj dorast vyprodukuje šikovných chlapcov a niektorí prichádzajú z Tatrana Prešov. Kvalita teda je, no možno by sa zišiel širší káder a možno by silu tímu umocnil príchod jedného-dvoch skúsených borcov. Teoreticky sme na tom podobne ako Spišské Podhradie, ale výkony na ihriskách súperov nie sú na takej úrovni, aby sme mohli aktuálne pomýšľať na  spomínanú métu.“ Nuž, čo nebolo v jeseni, možno príde na jar...