V termíne od 30.07.2016 do 08.08.2016 sa delegácia sedemnástich slovenských rozhodcov (T. Bednár, B. Benedik, P. Berta, D. Bobko, D. Capík, J. Eperješi, J. Gnip, D. Havira, M. Havrila, P. Knap, P. Konečný, D. Mano, K. Micheľ, J. Sučka, O. Šuba, S. Vass, P. Ziemba) pôsobiacich pod záštitou Slovenského futbalového zväzu a Východoslovenského futbalového zväzu, aktívne zúčastnila na turnaji Norway Cup 2016. O uvedenom výjazde sme sa porozprávali s Tomášom BEDNÁROM, Petrom KONEČNÝM a Jaroslavom SUČKOM.

Peter, ako si sa so svojimi kolegami dostal na uvedený turnaj ?

Norway Cup ma dlhoročnú tradíciu v Osle, na ktorom sa zúčastňuje obrovské množstvo klubov, hráčov a rozhodcov. Každoročne je potrebných viac ako 400 aktívnych rozhodcov. Náš kolega z republikových súťaží Pepo Ziemba, zabezpečil pre Slovensko 17 miest a ponúkol uvedenú príležitosť zúčastniť sa nám, rozhodcom z Východoslovenského futbalového zväzu. Nakoľko počet účastníkov pre tento turnaj bol obmedzený, bola ponúknutá príležitosť rozhodcom programu Talent, v ktorom aktuálnej pôsobím. My sme sa už len mali menovite vyjadriť kto má záujem a kto nie. O všetko ostatné sa už postaral Pepo.

Tomáš, skús nám v krátkosti popísať druh turnaja?

Norway Cup je turnaj s dlhodobou tradíciou a vynikajúcou reputáciou. Prvý ročník sa konal v roku 1972, čiže my sme sa zúčastnili na 44. ročníku. Ide o najväčší mládežníčky turnaj na svete, s účasťou viac ako 2000 mužstiev z celého sveta, ktoré tvorilo viac ako 32 000 hráčov respektíve hračiek. Za 10 dní sa odohralo viac ako 6000 zápasov na prírodných a umelých trávnatých povrchoch v 6 tréningových komplexoch, ktoré boli v rôznych častiach metropoly Oslo. Len pre zaujímavosť spomeniem že, keď sme sa prišli ubytovať tak sme neverili vlastným očiam. Len v jednom komplexe, kde sme mali svoj kemp, bolo viac ako 40 normálnych trávnatých hracích plôch.

Jaroslav, ako sa ti rozhodovalo na spomenutom výjazde?

Rozhodoval som 20 zápasov počas celého turnaja. Rozhodovalo sa mi veľmi dobre, a to aj bez ohľadu na to, že som rozhodoval s rozhodcami inej národnosti ako Slovenskej. Iba dvakrát sa mi stalo, že som bol na zápas obsadený spoločne so Slovákmi.  To ma nútilo rozprávať Anglicky, a tak som sa aj zdokonaľoval v Angličtine. Spoznal som aj nových rozhodcov z rôznych krajín a nabral veľa skúseností. V mojej rozhodcovskej kariére mi to dalo veľmi veľa.  V posledný deň sa hrali finálové zápasy a ja som mal tu česť byť na finálovom zápase v kategórii dievčat vo veku 15-16 rokov. Zápas rozhodovali Angličania a ja som bol štvrtý rozhodca. Všetky finálové zápasy boli na veľmi dobrej úrovni predsa už išlo  o medaily a na úrovni tomu pridal aj fakt že všetky finálové zápasy boli vysielané na živo v Nórskej televízií.

Peter, čo tebe osobne dala vyššie uvedená akcia po osobnostnej stránke?

Vďaka Norway Cupu som mal príležitosť spoznať Oslo, jeho kultúru a prostredie.  Po športovej stránke možnosť  vidieť vyspelosť futbalovejších krajín ako je Slovensko, odlišnú mentalitu ľudí a po jazykovej stránke možnosť zlepšenia svojej komunikácie v angličtine.

Tomáš, aké máš zážitky ?

Okrem rozhodovania sme mali možnosť vidieť krásnu krajinu, a potvrdilo sa nám, že Nórsko patrí skutočne k najvyspelejším krajinám Európy, čo sa ukázalo nielen počas celého turnaja ale i samotného pobytu. Asi najvýznamnejším faktorom však bola skvelá partia, ktorá udržiavala počas celého turnaja skvelú atmosféru a veselú náladu. Vždy keď som strávil celý deň na hracej ploche ako jediný Slovák, tešil som sa, keď sa večer všetci zídeme a povieme si naše zážitky. Pri podobných akciách je skvelý tím ľudí prvoradý, a ja som rád, že som na turnaj mohol vycestovať práve s nimi.

Jaroslav, odporúčaš akcie takéhoto formátu iným ?

Určite. Dostať sa na takúto veľkú akciu je náročné a preto som len rád, že som bol priamy účastník. Sú to zážitky na celý život. Ako už bolo spomenuté, okrem futbalu a rozhodovania, ktoré milujem, ide aj o spoznávanie novej krajiny, kultúry a neopakovateľné zážitky. Ak niekto pri čítaní tohto textu premýšľa o tom, či sa na podobnú akciu podujať, moja odpoveď je jednoznačne áno. Je škoda, že sa všetko nedá zhrnúť takto v krátkosti.

Na záver všetci spoločne dodali: ,, aj týmto by sme sa chceli v mene našom, ale aj v mene ostatných kolegov úprimne poďakovať predsedovi Komisie rozhodcov SFZ p. Ružbarskému, predsedovi Komisie rozhodcov VsFZ p. Ádámovi ako aj všetkým členom týchto komisií, že nám vyšli v ústrety a podporili nás. Zároveň nesmieme zabudnúť poďakovať Petrovi Ziembovi, že dal tak skvelú skupinu rozhodcov dokopy a zabezpečil všetky potrebné veci spojené s výjazdom, o ktoré sme sa my vôbec nemuseli starať. ´´