Priaznivci Tatrana Prešov s napätím sledujú situáciu v kádri pred štartom jarnej časti druhej najvyššej súťaže a dúfajú, že masívne odchody sa podarí aspoň čiastočne zaceliť príchodmi nových jednotlivcov. Medzi nich sa zaradil aj Roman Kovalčík, vlastne staronová tvár v zelenobielom drese, lebo v najstaršom klube už pred časom účinkoval, hoci sa presadil „iba“ v rezerve, kde bol dokonca aj kapitánom. Teraz má, pravdaže, iné ambície a aj o nich sme sa zhovárali.

Už je v ruka v rukáve a stali ste sa definitívne hráčom Prešova?

„Obdobie skúšania sa skončilo a už došlo aj k dohode medzi klubmi. Tento týždeň by to malo byť všetko oficiálne dotiahnuté. Netajím, že mám z toho radosť. Pokiaľ ide o dĺžku kontraktu, bude to zatiaľ do konca sezóny, lebo ide o hosťovanie. Žiaľ, nestihol sa termín na prestup, verím, že k nemu príde v ďalšom období, ak budú obe strany spokojné. To všetko sa ukáže po skončení sezóny.“

Pred  dva a pol rokom ste odišli z Tatrana do Šarišských Michalian a odtiaľ ste predvlani zamierili do Vranova. Teraz ste sa vrátili už so smelšími plánmi...

„Keď som za Tatran hral predtým, tak som účinkoval počas dvoch rokov v béčku. K áčku som len okrajovo pričuchol, keď som sa objavil na súpiske v pohárovom stretnutí, ale farby prvého tímu som inak nehájil. A prečo som odišiel? Viem, že som nechcel odchádzať a už si nespomínam na detaily tejto zmeny. Pravdepodobne sa to trošku naťahovalo  v súvislosti s mojím ďalším pôsobením a nedošlo k ďalšej dohode. Takže nebolo to moje osobné rozhodnutie, že odchádzam, skôr to bolo tom, že som musel odísť. Tak som sa ocitol v Šarišských Michaľanoch, ktorým som pomohol vybojovať postup zo štvrtej do tretej ligy.“

Lenže kolotoč sa krútil s vaším osudom ďalej a znezrady ste sa ocitli vo Vranove.

„Bol som sa tam ukázať a bývalý tréner Sudimák mi dal priestor tuším v dueli s Lipanmi. Našťastie mi to vyšlo a tak som sa tam sťahoval.“

Prečo ste opustili po poldruha roku špičkový treťoligový tím?

„Mal som chuť zmeniť prostredie, hoci v MFK všetko klapalo ako malo a na treťoligové pomery to tam funguje ukážkovo, klobúk dolu pred funkcionármi. Lenže druhá liga je druhá liga a Tatran bol lákadlom. Vranov mal záujem, aby som zostal aj naďalej, trošku sa to preto naťahovalo, ale nakoniec bývalý klub uznal, že to bude pre mňa dobrý krok a tak sa všetko vyriešilo.“

Nemali ste obavy, či sa neocitnete v neistom prostredí vzhľadom na správy, ktoré sa z tábora Tatrana šírili?

„Rozprával som sa s hráčmi, ale neuvedomoval som si, že idem do nejakého rizika, či ako to nazvať.“

Ako si zvykáte na staronové prostredie?

„Podchvíľou niekto prichádza či odchádza, všetko je v pohybe, káder sa kryštalizuje,  ale zatiaľ som spokojný a v partii sa cítim dobre. Mimochodom, z predošlého obdobia si spomínam na Nora Grejtáka či Miša Kraľoviča. Vzhľadom na kvalitnú tréningovú pripravenosť z Vranova to nevnímam ako nejaký skok, hoci, pravdaže, zápasy o body budú o niečom inom. Inak, tréningy obľubujem, práca na ihrisku ma napĺňa, robím ju rád. Preto som uvítal aj viac tréningov a zápasy s náročnými súpermi. Určite je to pre mňa nová výzva a som pripravený sa s ňou popasovať.“