Lukáš Kulich (12.11.1987). Vranovský rodák už preskákal na futbalovom poli tiež dosť. Začínal pod dohľadom trénera Juraja Lehockého, nasledovali kluby 1. FC Košice, Soľ, Vranov, Trebišov, aktuálne FK Humenné.  

Za najlepšieho hráča 3. ligy považuje Matúša Digoňa, o najvyššej regionálnej súťaži si myslí, že je pekným prínosom pre futbal - predovšetkým na mladých hráčov, ktorí majú jedinečnú možnosť ukázať sa a prezentovať svoj talent. Treťoligové zápasy vníma ako zaujímavé, boj o postup zatiaľ veľmi vyrovnaný. Vlani vo Vranove, a vlastne už niekoľko rokov, sa mu darilo. A keďže to nebolo ináč ani v tejto sezóne, ušla sa mu „miestenka“ aj v Jedenástke roka. Z terajšieho mužstva Humenného sa už dlhšie pozná so Streňom, Mihokom i Serečinom, čo sa veľmi priaznivo odzrkadľuje aj na hre celého kolektívu pod Vihorlatom. Na tréningoch veľký pracant, po ich skončení si pridáva individuálny program. Nezanedbáva ani regeneráciu, ba dokonca na masáže nedá dopustiť.

V Jedenástke VsFZ 2019 malo práve FK Humenné najpočetnejšie zastúpenie. Očakávali ste anketové víťazstvo? - „Je to práca celého mužstva ako aj trénera Košudu. FK Humenné som z vranovských radov posilnil spolu s Marekom Mihokom, mužstvo predvádzalo kvalitný futbal, určite na našu hru mohol pozerať aj náročný divák. Igor Komjatý sa presunul na kraj obrany, udomácnil sa tam, Filip Serečin ukázal svoj strelecký čuch na góly, možno to niekedy nazvať až genialitou, ako sa dokáže presadiť. Tréner Košuda vyskladal dobré mužstvo, sme v Jedenástke VsFZ štyria,“ podotkol 32-ročný ofenzívne ladený futbalista. 

Ktorý člen kádra vám medzi ocenenými chýba? - „Erik Streňo je známy bojovník, „dríč“, dobré výkony predvádzal aj brankár Dávid Slávik, už dlhodobo si drží stabilnú výkonnosť Pali Ruskovský. Tak, ako šľape tréningovo, ide aj v zápase. Keďže sa mu až tak strelecky nedarilo, diváci jeho výkony možno vnímali ináč, čo je však chybou.“  

Ako hodnotíte humenskú jeseň? V konkurencii „silných“ Prešov, Lipany, Vranov a Humenné nám patrí 4. miesto... - „Dopadli sme zle. Nezvládli sme domáce zápasy - Stropkov, Poprad,... Podľa mňa už druhý polčas s Kalšou v treťom kole nebol z našej strany optimálny. Vtedy sme sa akoby začali trápiť, nie každému sa herne všetko vydarilo stopercentne, treba povedať, že ani diváci nám nepomohli. Akoby hľadali chybu, ktorú nám môžu vytknúť, najmä hráčom, ktorí sme do Humenného v ostatnom čase prišli. Ak to porovnám s Krompachmi alebo Sninou, je to akoby nebo a zem. Napriek nevydarenej akcii, prihrávke hľadisko povzbudzuje, motivuje bojovať ďalej. Z humenského poňatia akoby na niekoho vládla až nenávisť. To však je iba môj pohľad, v konečnom dôsledku sme mali domáce zápasy zvládnuť, vyhrať. Humenné malo veľké očakávania, ciele ostali po jeseni nenaplnené. Prešov s mladým kádrom bojuje o špicu s Lipanmi, ktoré sa prezentujú troj až štvorročnou súdržnosťou. Vranov opäť potvrdil domácu neporaziteľnosť, remízou ho okradla iba Snina. My sme zložili mužstvo v lete, spravili sa aj dobré výsledky ako napríklad 3:2 s Prešovom, ale už spomínané tri straty sa do tabuľky premietli.“

Aký osud čaká dres? - „Snúbenica ho zatiaľ odložila do skrine k dresu, ktorý mi venoval Erik Streňo z Tatrana Prešov ešte na moju tridsiatku, ale už mi písal aj brat, ktorý žije v USA, že by ho mal rád vo svojej výzdobe. Tak uvidím, kde napokon skončí, či pocestuje,“ pousmial sa Lukáš Kulich.