Kolektív popradského béčka si v najvyššej regionálnej súťaži počínal na nováčika naozaj zdatne a sympaticky. Tým viac, že nasadzoval do zápolení  mladíkov, ktorí sa postupne ostrieľali v seniorskom futbale. Umiestnenie Podtatrancov v hornej polovici tabuľky je príjemným prekvapením a aj o tom sme sa zhovárali s trénerom Petrom Pitoňákom.

Jeseň by sa dala rozdeliť na niekoľko etáp. Vstúpili ste do diania dvoma prehrami, potom prišlo sedem výhier v sérii.  Priaznivé obdobie sa skončilo vo Svidníku, následne ste síce zdolali Krompachy, ale odvtedy ste až do konca zápolení – v šiestich zápasoch po sebe – naplno nebodovali. Takže prvá časť bola zjavne lepšia než druhá. Prečo?

„Nuž, v prvej polovici sme naozaj boli úspešnejší,  futbalovo zdatní a neotriasli nami ani úvodné prehry so silnými tímami – Vranovom ma Humenným. Potom sme sa dostali do tempa, futbal nám chutil a prejavilo sa to herným prejavom aj výsledkami. Škoda, že vo Svidníku sme hrali slabo a potom sme sa dostali do nejakého kŕča. Kým sme boli úspešní, tak hráči mali ľahké nohy, ľahšie sa im hralo. Po neúspechu pod Duklou zistili, že to samé nepôjde, že sa treba znovu naštartovať. Chvíľu to však trvalo a až do konca sme sa aj vytrápili. Nemožno zabudnúť i na to, že v prvej fáze jesene chodilo vypomáhať viac áčkarov, lenže neskôr po zraneniach dopĺňanie bolo s menším počtom hráčov z prvého tímu. To podmienilo tiež slabšiu bilanciu.“

Pred sezónou ste spomínali, že pre vás nebude prvoradé naháňať sa za bodmi a umiestnením, ale že vám pôjde o to, aby sa mladí chlapci zapracovali. Podarilo sa to naplniť?

„Určite. Aj negatívne výsledky idú na vrub toho, že príležitosť dostali mladíci, ktorí si len pričuchli k seniorskému futbalu. Snažili sme sa striedať do sedemdesiatej minúty všetkých jednotlivcov, aby mali minutáž. Nemá význam striedať v deväťdesiatej minúte za priaznivého stavu, zdržiavať a strážiť si víťazstvo. Každý dostal priestor, išlo o to, aby sa chlapci ukázali a dokázali, že vedia hrať futbal. Hoci každá prehra, pravdaže, mrzí. Pokiaľ ide o neúspechy, trebárs vysoké porážky boli zaslúžené, lebo kvalitní súperi nás niekedy zvalcovali.“

V akom veku hráčov ste ich nasadzovali do hry?

„Najmladší mal sedemnásť rokov, veľa hráčov sa prejavilo z devätnástky, najviac ich bolo v Humennom - dovedna  piati v základnej zostave -  kde sme uhrali cennú remízu. Odohrali sme výborný zápas a mladíci potvrdili, že majú veľkú perspektívu. Takže väčšina z kolektívu bola do 23 rokov, iba traja futbalisti sú starší. Aj z áčka chodili spravidla na výpomoc mladší futbalisti.“

Koľkí áčkari sa objavili v zápasoch vášho tímu?

„V úvodných dueloch to bolo až šesť hráčov, ale vyskytli sa aj duely, keď prišiel iba jeden hráč. Záležalo na tom, aká bola situácia v prvom tíme, koľkí jednotlivci mohli byť k dispozícii pre nás. Inak, v Humennom neprišiel pomôcť nikto z druholigistov a predsa sme dokázali vydolovať bod.“„

Najlepší a  najslabší výkon...

„S Lipanmi a Prešovom to bolo najslabšie a možno časť duelu vo Vranove. Naopak, najlepšie sme si počínali v Humennom, kde sme boli viac než vyrovnaným súperom a bol vidieť progres u hráčov.“

Uvedomili si zverenci, že je rozdiel hrať IV. a III. ligu?

„Možno v tých prvých dvoch zápasoch si mysleli, že to pôjde akosi automaticky, lebo predtým sme boli naučení vyhrávať. Lenže keď dostali takpovediac futbalovú „výchovnú“ facku, pochopili, že keď budú chcieť bodovať, budú musieť odovzdávať oveľa viac.  Všetci si vstúpili do svedomia a uvedomili si, že treba urobiť pre úspech celku maximum.  Neskôr prišlo možno uspokojenie, zrejme prevážil názor, že to pôjde aj samé, ale nikdy to tak nebude.“

Pred jarou budete niečo korigovať vo vašej filozofii smerovania tímu?

„Vzhľadom na to, že naše postavenie je solídne a nenachádzame sa v pásme ohrozenia, nás to nabáda ešte viac k tomu, že  nadviažeme na nastavený trend. Nasadzovanie mladých bude pokračovať tak ako dosiaľ.“