Uplynulé stretnutie   v rámci piatoligovej súťaže skupiny Šarišskej na ihrisku Koprivnice prinieslo jednoznačný úspech hostí zo Župčian. Nováčik dosiahol výhru rozdielom triedy a umocnil tak dobré ťaženie na jar, keď v doterajších troch kolách nenašiel premožiteľa. Ba čo viac, dva razy dominoval v prostredí svojich  súperov.

Kolektív TJ Družstevník, ktorý vedie tréner Vladimír Dzurja, si udržiava solídnu pozíciu v strede pelotónu a rád by sa vyšvihol ešte vyššie. Spolieha sa na homogénny káder, v ktorom účinkuje po dlhej odmlke aj Rudolf Beliš. Ten sa postupne dostáva na pľac v pozícii náhradníka.  Na miesto v základnej zostave ešte momentálne nemá predpoklady. Nie výkonnostné, ale skôr zdravotné. Borec, ktorý predvlani prestúpil z Kendíc a pomohol tímu k návratu do regionálnych zápolení, sa totiž vlani musel podrobiť operácii po vážnom dlhodobom zranení kolena. „V novom prostredí som absolvoval jeseň a tri zápasy na jar a potom som musel ísť na operačný zákrok, lebo som mal  niekoľko rokov natrhnutý  krížny väz a neskôr sa mi dokonca úplne roztrhol. Možno som  tak hral  zo dva roky. Preto som si dosť týmto vyčkávaním ublížil, a z toho dôvodu i rekonvalescencia trvá aj dlhšie. Navyše, pred časom som si  na zimnom turnaji  poranil tiež meniskus. Hoci som bol ďalej aktívny, predsa koleno nebolo stabilné. Takže akurát v týchto dňoch mám ročné výročie operácie,“ rozhovoril sa R. Beliš, ktorý sa zviditeľnil nielen na futbalových trávnikoch, ale aj  vo futsalovom športe ako hráč Prešova, ktorý okúsil pred časom tiež najvyššiu súťaž a prispel k úspechom Šarišanov v tomto odvetví.

Po tom, čo si dal koleno reparovať, si viac než pol roka do lopty nekopol, automaticky musel vynechať minulú jesennú časť ročníka.. „Hoci som sa ukázal aj v prípravných dueloch, bolo to sporadické, lebo koleno neposlúchalo, opúchalo mi. Ani doteraz ešte nie je v poriadku na sto percent, skôr na osemdesiat, hoci som sa začal hýbať už na sklonku minulého roka. Preto naskakujem do zápasov len postupne ako striedajúci hráč,“ uviedol futbalista, ktorý odchod z Kendíc neľutuje. „Sme tu veľmi dobrá partia, aj v Kendiciach to kedysi bolo podobné, ale neskôr sa to viac menej rozpadlo. Stano Krempaský ma dlhšie presviedčal, aby som odišiel do Župčian, takže nakoniec som aj tak urobil vedno s Matúšom Lipkom, naším brankárom.“ Zaujímalo nás, ako R. Beliš hodnotí počínanie si nováčika. „V jeseni  sme mohli nazbierať ešte o pár bodov viac, potom by bola väčšia spokojnosť. Išlo o vystúpenia vonku, kde nám niektoré črtajúce sa dobré výsledky unikli pomedzi prsty. Trebárs v Šibe. Neraz sme boli blízko k bodovému úlovku, ale predsa sme nepochodili. Pritom sme sami vedeli, že daktorí súperi boli zdolateľní.  Preto na jar chceme odčiniť tieto zaváhania, hoci nás zase škrie domáca remíza s Malým Šarišom, ktorú pripisujem tomu, že sme to nezvládli v hlavách. Mali sme šance, ale gól by sme nedali zrejme ani do rána.“ Nuž,  treba sa učiť a niekedy aj na vlastných chybách, predsa je len rozdiel medzi okresnou súťažou a V. ligou. Župčany však ťahajú šnúru štyroch duelov bez porážky, ak berieme do úvahy aj záverečné jesenné vystúpenie s V. Šarišom. Na jar ich určite nabudila výhra na pôde silnej Demjaty. „Išli sme tam sebavedomí, v dobrej nálade, pohode,  ktorá pramenila z vydarenej zimnej prípravy a priaznivých výsledkov z prípravákov. A v čom je naša devíza? Stmelený kolektív, súdržná partia, pričom sa snažíme o kvalitný a rýchly prechod do útoku, spoliehame sa na brejkové situácie, ktoré nám vychádzajú. Veríme si a to je veľmi dôležité, lebo silná psychika neraz zaváži viac ako čokoľvek iné,“ dodal Rudolf Beliš..