Rezerve Tatrana Prešov sa na jar v treťoligových zápoleniach nedarí hlavne strelecky. Mladíci si stále štelujú mušku, no naďalej ju majú značne vychýlenú. V doterajšom priebehu  tohtoročných bojov dosiahli iba štyri góly a to je veru aj medzi bratmi málo. Aj preto výsledky nie sú primerané technickej zdatnosti kolektívu, ktorý vie síce z futbalu pomerne dosť, čo dáva súperom aj v poli neraz najavo, ale nejde z neho „strach“ pre spomínanú impotenciu v koncovke.

V uplynulých dvoch vystúpeniach na ihrisku v Bardejovskej Novej Vsi a doma v stretnutí proti Veľkým Revištiam vyšli zelenobieli absolútne strelecky naprázdno, nedosiahli ani jeden zásah, preto sa museli zmieriť iba s bodom v súperení so Zemplínčanmi. Mimochodom, Šarišania aj do tretice vo vlastnom prostredí nevyhrali a zaknihovali „len“ zmierlivý výsledok. Koniec koncov mrzí ich tiež to, že v tomto roku ešte neokúsili slastný pocit víťazstva, pričom zakaždým, keď zostali na štíte súperov, tak to bolo naozaj len o vlások a rozhodoval jediný gól v ich neprospech. A ešte jedna zaujímavosť – Prešovčania paradoxne práve v úvodnom jarnom dueli na pôde Stropkova dokázali streliť zatiaľ jediný raz viac ako jeden gól.

Tréner Radoslav Kubánka sa pozerá na  brzdiace elementy v počínaní si tímu triezvo a s nadhľadom. Neraz pripomenul, že zverenci boli v každom zápase minimálne vyrovnaným partnerom svojim rivalom. „Aj proti Zemplínčanom v ostatnom vystúpení to bolo veľmi vyvážené. V prvom polčase to bolo ešte viac vyrovnané, po zmene strán sme sa viac dostávali k slovu, boli sme o kúštiček lepší, ale hrá sa na góly a tie sme nedali. My sme mali dve tutové šance, rovnako tak aj hostia, takže remíza bola azda spravodlivá. Chýba nám väčšia futbalová vyzretosť,  vychytralosť a to aj v detailoch, ktoré skúsenejší protihráči vedia zužitkovať vo svoj prospech. Prirodzene, hráč, ktorý nemá ešte ani len dvadsať rokov, nemôže preklenúť chýbajúce množstvo odohraných súbojov na tejto úrovni. Lenže každá zvládnutá minúta na ihrisku chlapcov posúva v kariére dopredu. Vieme sa dostať do sľubných streleckých možností, no s realizáciou príležitostí je to podstatne horšie.“ Kouč rezervy Tatrana naznačil, že aj predtým v Bardejovskej Novej Vsi Prešovčania mohli pokojne vyhrávať aj 2:0, ale nakoniec predsa zhoreli. Uplynulý duel  poskytol svedectvo o momentálnej sile susedov na spodnejších priečkach pelotónu. „Myslím si, že aj hostia ukázali dostatok kvality, mali svoju silu a predviedli solídny futbalový prejav. My sme nastúpili zväčša s hráčmi z devätnástky, no zápas bol naozaj hodnotný.“ Bolo zaujímavé, že v zostave béčka sa neobjavilo viac áčkarov, pričom prvý tím mal v najvyššej súťaži voľno. „Komunikoval som s trénerom Jantekom, ale hráči dosiahli povolenú kvótu štartov a nemôžu nastúpiť. Aj devätnástka mala voľný víkend, preto sme to využili na ich zaradenie do zostavy, pričom chýbali traja reprezentanti Kraľovič, Grešák, Špyrka, ktorí teoreticky tiež prichádzali do úvahy. Aj tak sme však nastúpili v silnej zostave a výkon patril medzi najlepšie na jar.“ V príprave rezerva predvádzala sľubné výkony, ale prišla súťaž a niektoré veci spadli do priemeru. „Napríklad doma s Vranovom sme mali k dispozícii dosť hráčov áčka, no tiež sme nevyhrali. So Sabinovom rovnako doma to bol najslabší výkon a vyhoreli sme ako mužstvo, hra bola priemerná až podpriemerná. Naopak, v Trebišove na pôde lídra súťaže sme ukázali, čo v nás je. Domáci boli po zápase prekvapení, ako sme na tom v tabuľke. Odohrali sme výborný zápas, no potkli sme sa na jednej chybe, ktorú súper zúročil, kým my sme podobnú možnosť nezužitkovali.  Rivali nie sú lepši ako naši chlapci, ale stále nás pribrzdí drobnosť, ktorá súvisí práve s nedostatkom skúseností a futbalovej zrelosti, akejsi hráčskej komplexnosti a väčšej drzosti,“ pripomenul Radoslav Kubánka, ktorého mrzí, že hoci Tatran neťahal ani raz herne za kratší koniec, predsa sa tri body ešte nepodarilo prilákať na svoje konto. „Zrážajú nás chybičky, keď prihráme súperovi na gól a na druhej strane vieme premárniť aj stopercentné možnosti.“