Uplynulé vystúpenia by druholigoví futbalisti Košíc najradšej vymazali z pamäti. Hlavne však záverečné meranie síl doma s Popradom. Prognózy hovorili, že FC by malo Podtatrancov rozdrviť aj s –  prepáčením za výraz - prstom v nose, no napokon sa narodila poriadna blamáž, ktorá môže mať ešte rôzne následky v dlhšom časovom úseku. O tom, prečo  Košičania takto spackali finiš jesene, sme hovorili s Dávidom Kerestešom.

Pôvodné informácie hovorili o tom, že po prestávke sa už neobjavíte v zápoleniach kvôli doliečovaniu zranenia. Vy ste to tiež videli takto pesimisticky?

„Úraz sa mi stal ešte v prvej polovici septembra v zápase doma s Komárnom. Po súboji o loptu som spadol na zem a protihráč navyše na mňa. Zlomil som si vretennú kosť v predlaktí. To, že prišla pauza v súťaži a ďalší program sa posunul vedno s rehabilitačnými cvičeniami mi umožnili skorší návrat na ihrisko. Navyše niektorí hráči poodchádzali domov a neboli sme natoľko početní. Preto som to urýchlil, začal s tréningom, aby som mohol pomôcť tímu.“

Nosili ste dlahu aj sadru, ako dlho?

„Šesť týždňov. Na tréningu som mal pomôcku z plastu, tú však nemôžem nosiť v zápasoch, kedy som mal postihnuté miesto obviazané a zatejpované.“

Boli aj obavy, aby ste nebodaj znovu nespadli nejako nepríjemne a neskomplikovali si tak život?

„Každý má po návrate na ihrisko po zranení pochybnosti a obavy, aby sa zranenie nezopakovalo, ale našťastie som sa na to nesnažil myslieť a dopadlo to dobre.“

Najprv ste sa ukázali ako striedajúci hráč proti Podbrezovej, potom ste nastúpili v Žiline proti béčku, kde ste svojím zásahom aspoň zmiernili prehru. Koľký váš gól v drese FC to bol?

„V lige  druhý, jeden som dal v príprave.“

Druhá liga je nesmierne vyrovnaná a každý každého môže zaskočiť, lenže pre mužstvo s takými ambíciami by nemalo byť problémom pokoriť FK, súpera z dna pelotónu. Treba za tým hľadať podcenenie rivala?

„Neviem, kde sa stala chyba, možno sme si nepripúšťali, že by sa také čosi mohlo prihodiť. Šancí sme mali dosť na to, aby sme vyhrali, jednoducho sme to nezvládli v koncovke, nedali sme ani gól. Za bezgólového stavu sme to mohli už rozhodnúť, keby sme triafali lepšie, napokon prišiel úder hostí a mohli sme byť radi, že do polčasu sme neprehrávali 0:3.“

Výhra nad Podbrezovou naznačovala, že pauza vás nevykoľajila, ale následné dve porážky odhalili problémy...

„V Žiline to bol duel dvoch polčasov, v prvom sme zaspali a potom sme napriek zlepšenej hre už výsledok neotočili, hoci herne sme na to mali. Proti Popradu to bolo od začiatku do konca rovnaké. Hostia sa zatiahli pred svoju šestnástku, my sme museli tvoriť hru a prerážať val, vysunuli sme sa a tak vznikali okienka pre brejky Popradu. Na to súper čakal a využíval to.“

Zbabraná rozlúčka bolí o to viac, že budete musieť dlho čakať na šancu na reparát...

„Určite je to horšie, ako keby sa hralo ďalej a my  by sme mohli odčiniť prehry čo najskôr. Teraz sme dostali voľno a ešte sa uvidí, či sa stretneme v decembri alebo až v januári na začiatku zimnej prípravy.“

Nazdávate sa, že nastane v kádri menšie zemetrasenie?

„Uvidíme, čo prinesú ďalšie týždne...“