Medzi elitou regionálnej elity sa za minulý rok objavil aj starý známy – Matúš Digoň. Tento borec sa do prestížnej Jedenástky dostal po tretí raz, pričom napríklad pred dvoma rokmi bol jej absolútnym víťazom. Novinkou je iba to, že predtým pri dvoch dekoráciách bol hráčom Giraltoviec, no vlani už zmenil dres. Na jar pôsobil ešte v MFK Slovan, avšak v jeseni už bojoval za farby Vranova.

Keby ste zostali v giraltovskom tíme, bol by hetrik? – podpichli sme ho: „Nerád by som to takto hodnotil. Dostal som sa do tejto partie a som za to šťastný. Jar bola celkom vydarená a v jeseni som sa tiež snažil, hoci v mnohých zápasoch som bol zranený či chorý a to vplývalo čiastočne na moju hru. Ktosi zrátal, že to šestnástich zápasov som bol vari v desiatich nie celkom zdravotne fit. Lenže chcel som mužstvu pomôcť, nesťažoval som sa, nevyplakával. Išiel do do Vranova hrať futbal, a nie maródovať,“ poznamenal. Určite však zmenu vo svojej kariére neľutuje, lebo sa ocitol v celku, ktorý je v tabuľke na tom podstatne lepšie než klub, ktorého je odchovancom. Pravdaže, v Giraltovciach zistili čoskoro, čo tento hráč pre ich kolektív predtým znamenal. Hlavne jeho góly a útočný ťah na bránu súperov chýbal. „Už som cítil, že potrebujem zmenu a ambície Vranovčanov mi imponujú. Preto som tam zakotvil. Ocitol som sa v kvalitnom mužstve,“ podotkol borec, ktorý si roky udržuje patričný výkonnostný štandard a zaspomínal na to, že, keď sa medzi najlepšími v regióne ocitol po prvý raz, tak tam bol zo súčasných laureátov vedno s ním aj Majný.

Pri spomienke na lanský rok si povzdychol, že takú smoliarsku jeseň ešte nezažil a bol by rád, keby ho v budúcnosti zdravotné problémy nadobro obchádzali. „Niekedy som chodil iba na zápasy, tréningy som vynechával,“ uviedol borec s tým, že bol zrejme príliš vyšťavený z povinností aj mimo futbalu vrátane stavby domu. „Organizmus sa bránil, veď som bol denno-denne šestnásť hodín na nohách,“ priznal futbalista, ktorý oslávi v tomto roku tridsiatku. Zaujímalo nás, či bývalý hráč MFK a Lokomotívy Košice myslí aj na to, že by si ešte niekedy „strihol“ aj vyššiu súťaž než III. liga. „Prečo by nie? Keby som si neveril, tak nehrám ani v tretej lige. Keď som zdravý a vo forme, tak nemám problém účinkovať ani druhej lige. Vranov má ciele a možno sa mu dostať sa i druhej najvyššej súťaže.“ Mimochodom, M. Digoň naznačil, že má ponuky aj z II. ligy, ale filozofii MFK verí a stotožňuje sa s ňou. „Som tu maximálne spokojný, a to aj čo sa týka dochvíľnosti vyplácania peňazí. Podmienky sú dobré, pribudol umelý trávnik, funkcionári sa ukážkovo starajú o rast futbalu. Amatérsky hráč si nič viac nemôže želať. Nemôžem na klub povedať ani pol krivého slova. Vyhovuje mi to aj v zosúladení futbalu a roboty. Keby som trebárs odišiel niekde inde, mohlo by sa stať, že by som zamestnanie opustil, ale po čase by sa to mohlo nepríjemne zvrtnúť.“ A aké sú jeho postrehy ohľadom úrovne III. ligy? „Keď som začínal v nej hrať, mal som šestnásť rokov a zdá sa mi, že voľakedy to boli hodnotenejšie zápolenia, účinkovali v nej tímy, čo sú momentálne i v druhej lige. V súčasnosti je to o niečom inom. Nemyslím tým peniaze, ale je zjavné, že zavše mladí chlapci idú radšej do nižšej súťaže, kde dostanú pekné peniaze a nemusia sa tak mordovať na tréningoch ako v III. lige. Stačí, ak prídu v piatok na tréning a v nedeľu na zápas a niekoľko stovák eur majú vo vrecku za mesiac,“ dodal M. Digoň.