Hoci má 34-ročný Vladimír Kukoľ dostatočné futbalové skúsenosti, predsa aj preňho je momentálna situácia v dianí novinkou. Hlavne skupinové tréningy. Aj o ich priebehu a tiež o tom, ako vníma pôsobenie v Podbrezovej, kam odišiel v lete z Popradu, sme sa s ním zhovárali.
Naposledy ste sa objavili na súpiske tímu koncom augusta proti Banskej Bystrici, keď ste boli po niečo vyše dvadsiatich minútach striedaný. Čo nepríjemné sa vám prihodilo?
„Natrhol som si zadný sval a doba rekonvalescencie bola odhadovaná na šesť týždňov. Škoda, že akurát tesne predtým, ako som sa mohol zapojiť do zápasové rytmu, prišla stopka pre druhú ligu.“
Jeseň pre vás nie je najlepším obdobím, ak berieme do úvahy aj vlaňajší rok ešte vo farbách Popradu...
„Je to tak, vtedy som vynechal väčšinu jesenného programu kvôli problémom s platničkami.“
Teraz vás zastihla dvojnásobná smola, lebo nový hráč sa potrebuje čo najrýchlejšie aklimatizovať, zžiť sa s kolektívom, čo poviete?
„Súhlasím.“
Ako prebieha tréningový proces v aktuálnom období?
„V skupinkách, čo nám dovoľujú opatrenia. Verím, že postupne sa to bude uvoľňovať.“
Už ste si niekedy takúto podobu tréningovej jednotky oprobovali?
„Je to po prvý raz, ale určite je to lepšie než trénovať individuálne, kde je to limitované len behom a posilňovaním. Takto sa môže hráč udržiavať v akej-takej kondícii a rozvíjať niektoré zručnosti, napríklad prihrávky či streľbu. Akurát herné a taktické veci sú obmedzené.“
Ako sa vám pozdáva aktuálny klub, všetko funguje?
„Určite, celkove v materiálnom zabezpečení, profesionalite aj prístupe k hráčom je podstatný rozdiel medzi týmto klubom a Popradom v ostatnom období pred mojím odchodom. Však z predošlého pôsobiska nemám stále všetko vyrovnané, ale verím, že do Vianoc sa to dorieši.“
Horehronci nie tak dávno účinkovali v I. lige a zrejme nechcú donekonečna na tie časy len spomínať, ale ich i oprášiť. Sú také ambície?
„Určite. Klub je stabilizovaný a má stanovené jasné ciele. Kto by nechcel vtedy postúpiť? Neradno sa skrývať za alibizmus. Uvedomujeme si, že sme si sami na seba uplietli bič, ale kto neunesie tlak, nemôže byť profesionál.“
Začiatok vám vyšiel perfektne, potom ste sa však zasekli proti B. Bystrici, čo sa stalo?
„V tom zápase sa zranil tesne po mne aj Erik Grendel, čo bola veľká strata. Jeho skúsenosti v strede poľa sú na nezaplatenie, hoci chlapci v ďalších zápasoch ukázali, že si zaslúžia miesto v tíme a môžeme sa určite biť o špicu pelotónu. Škoda, že sme doma podľahli Liptákom a následne v Púchove. Pritom v oboch týchto dueloch sme boli - dovolím si tvrdiť – jasne lepší v držaní lopty i v počte šancí. Lenže doplatili sme na zahodené možnosti a celkove rozhodla absencia skúseností.“
Možno však práve v tom momente prerušenie súťaže prišlo aj vhod, aby ste sa nadýchli pri doháňaní straty na lídra...
„Súhlasím a verím, že počas pauzy sa dáme psychicky aj fyzicky dokopy a budeme všetci zdraví. Som presvedčený, že v kompletnom zložení dokážeme zopakovať výkony zo začiatku sezóny.“