Aj Jakub Bartek už nemienil ďalej márniť čas v trasovisku nazývanom Tatran Prešov a po skončení jesennej časti sa rozhodol pre zmenu dresu. Vedno s Lukášom Micherdom a Dávidom Kerestešom zamieril do Partizána Bardejov, aby rozšíril enklávu  zástupcov zelenobieleho klubu na hornom Šariši. Čo tomu predchádzalo a ako vníma  túto novú výzvu vo svojej kariére,  o tom sme sa s 26-ročným obrancom zhovárali.

Aké sú doterajšie dojmy z nového prostredia?

„Len tie najlepšie, partia je výborná, som milo prekvapený všetkým, čo som dosiaľ videl a zažil.“

Zrejme je zbytočné pýtať sa na dôvody odchodu z Prešova,  lebo tak ako u vašich spoluhráčov aj u vás zavážili najviac pomery v materskom klube  a zhoršujúca sa celková situácia. Alebo sa vyskytlo aj niečo špecifické?

„Predtým fungovalo aspoň to, že chodili načas peniaze, potom to išlo dolu vodou a financie neboli mesiac, dva, tri. Nebolo to jednoduché a každému je ľúto, že to dospelo do tohto štádia. Lenže futbal nás živí, nie je čas, aby sme mohli ísť do roboty a mali z čoho žiť. Situácia bola preto neúnosná, veľa vecí prestalo fungovať. Nehovorím, že prvým dôvodom boli chýbajúce peniaze, ale problémy sa nabaľovali a už mnoho vecí nešlo tak ako malo. Ťahalo sa to dlhšie, no v ostatných mesiacoch problémy sa stupňovali.“

Už máte podlžnosti vyplatené?

„My, čo sme odišli, nemáme vyplatené tri výplaty. Takže sa to rieši cez Úniu futbalových profesionálov, na čele ktorej stojí Ján Mucha. Únia už počas sviatkov kontaktovala klub, ale nič sa nedialo. Pritom sme chceli byť ústretoví, že nejaké dva týždne vydržíme. Mrzí ma, že sa Tatran zachoval práve voči hráčom, ktorí boli doteraz len jeho hráčmi a s futbalom začínali práve tu.“

Meškanie výplat sa týka len vás, čo ste zmenili pôsobisko alebo aj tých, ktorí boli vlani v kádri a zostali v ňom i naďalej?
„Pokiaľ mám informácie, tak chlapci, ktorí pokračujú v Tatrane, už nejaké peniaze dostali. Neviem, či všetko, ale pravdepodobne niečo áno. Je to smutné, že takýto postoj sa uplatnil voči nám, ktorí sme sa nerozhodli pokračovať v Prešove.“

Bardejov je váš prvý iný klub okrem Tatrana, takže máte z toho iste zvláštne pocity...

„Ako dvadsaťjedenročný som bol na skúške v Olomouci, no vtedy mi to nevyšlo, takže skutočná prvá zmena prišla až teraz. Pokiaľ ide o pocity, boli zmiešané, lebo v materskom klube som zažil veľa vecí, aj príjemných a radostných. Na druhej strane som sa i tešil, lebo futbalový život prináša aj takéto skoky a zmeny. Takže som odchod privítal.“

Asi ste si kedysi mysleli, že ak odídete, tak za iných okolností. Nestalo sa, treba to brať reálne. Ako sa zrodil výber ďalšieho pôsobiska?

„Komunikoval som s viacerými klubmi, aj prvoligovými. Lenže bolo to iba o sondovaní. Bardejov bol priamočiary, neotáľal s rokovaním, stretol som sa trénerom, generálnym manažérom aj majiteľom a prebrali sme všetky veci. Rokovania boli korektné, nebolo nad čím dlho rozmýšľať. Dohodli sme sa na poldruharočnom kontrakte.“

Ráta sa s vami na stopérsky post?

„V prípravných dueloch operujem v strede obrany, takže si nemusím na nič iné zvykať.“