Hoci kariéru hráča ukončil bývalý reprezentant Ľubomír Reiter pred dvanástimi rokmi, jeho meno stál rezonuje. Nielen v Stropkove, kde začínal ako hráč, ale na celom Slovensku aj v Česku  a určite si naňho spomenú aj v zámorí, kde tiež pôsobil. Pred časom sa dal na trénerskú dráhu a pôsobil i v materskom klube, odkiaľ potom odišiel, no teraz sa do MŠK Tesla vrátil. To bol dôvod na rozhovor.

Takže ako je to s vaším comebackom na rodnú hrudu?

„Zatiaľ som manažérom klubu i trénerom áčka a rovnako riešim aj mládež. Ponuka prišla od primátora mesta, pričom prípravu odštartujeme budúci týždeň. Ja som chcel začať ešte neskôr, lebo času do jarných bojov je dosť, ale už to bolo tak naplánované, takže som to nechcel meniť. Navyše treba doladiť niektoré veci  vzhľadom na zmeny, ktoré sa v klube udiali, a, prirodzene, tiež pracovať na podobe kádra.“

Po vašom odchode zo Stropkova ste sa realizovali v trénerskej práci v iných kluboch – v Tatrane Prešov, Bardejove, Trenčíne a Žiline. Zavážil u vás opätovne lokálpatriotizmus?

„Mám najvyššiu trénerskú kvalifikáciu a myslím si, že som svoju trénerskú kariéru rozbehol celkom dobre. Mám však iné nazeranie na niektoré skutočnosti.“

Neboli ste dostatočne využitý trebárs v Žiline?

„V MŠK bol projekt, ktorého šéfom bol Adrián Guľa a ktorý mal okolo seba poltucet lodivodov. Ja som mal na starosti napríklad útočníkov. Mali sme pod palcom devätnástku a béčko, dovedna išlo o vyše 40 futbalistov. Hoci som vystupoval ako hlavný kormidelník voči ostatným kolegom, predsa som túto cestu opustil. Ťahalo ma to už k mužom. Chcel som prejsť mládežníckymi kategóriami, čo som absolvoval už predtým v Bardejove, Prešove či Trenčíne, kde som bol aj asistentom pri trénerovi Ševelovi a mal som na starosti tiež farmu - rezervu v Nemšovej. Odtiaľ som prešiel do Žiliny, no uvažoval som o tejto možnosti, lebo to bol do istej miery krok späť. Išlo totiž znovu o mládež a nevidel som nejaký posun v mojom napredovaní. Mám rád Žilinčanov, ale už ma to nenapĺňalo tak ako som chcel. Už predtým som tú istú robotu  robil pri devätnástke.“

Neboli ste však ďaleko od toho, aby ste sa ocitli na trénerskej lavičke v cudzine...

 „Mal som ponuku z českej prvej ligy, mal som byť asistentom, ale kvôli zmluve v Trenčíne to stroskotalo. AS ma nechcel uvoľniť a zostal som v lete takpovediac trošku „visieť“. V Trenčíne som mohol ešte zostať ďalší rok, ale už na jar som avizoval, že chcem odísť k mužom, ale ponuka z Česka neskôr neprišla taká ako predtým. Preto nastalo načas vákuum a siahol som po možnosti ísť do Žiliny, lenže to som nemal robiť, nenapĺňalo ma to. Bol to zbytočne strávený čas,  len som opakoval veci, ktoré som už robil predtým v Trenčíne. To ma nebavilo.“

Takže začínate novú etapu, niet pochýb, že sa tešíte?

„Nechcem dopredu niečo naznačovať, najprv sa musia utriasť základné veci a zbytočné je čosi riešiť aj ohľadom podoby súpisky, ktorá bude nachystaná na jar. Všetko príde postupne, no neprišiel som do Stropkova len ako tréner... Mám v hlave nastavený systém práce a toho sa hodlám pridŕžať.“