Keď tesne pred vyhlásením opatrení  proti šíreniu pandémie rezonovali informácie, že by sa mal zastaviť športový život, vyvolalo to búrku nevôle. Vehementne boli proti tomuto radikálnemu kroku aj futbalisti piatoligových Ražnian. Bodaj by nie, veď momentálne im ide karta a sú na čele Šarišskej skupiny. O to viac im odľahlo, keď padlo rozhodnutie, že súťaže sa predsa môžu hrať, hoci bez obvyklého počtu  divákov, i keď toto opatrenia v nižších súťažiach bude veľmi zložité dodržiavať... S Michalom Marcinkom,  jedným z trénerov tímu, sme hovorili o tom, ako hodnotí doterajšie účinkovanie.

Na vašej zápasovej súpiske sa vyskytujú – hoci niektorí iba občas – známe mená, čo predurčuje k tomu, aby ste patrili medzi favoritov súťaže. Súhlasíte?

„V prvom rade nám ide o to, aby sme nespadli nižšie a preto by sme sa radi pohybovali na popredných priečkach. V našom kolektíve je síce Vlado Staš, ale predtým sedem týždňov laboroval so zranením. Sem-tam nám pomôže Ivan Pončák, kým Marek Seman vzhľadom na pracovné povinnosti v zahraničí odohral iba jeden duel a chystá sa pravdepodobne v krátkom čase ukončiť kariéru.“

Podľa zápisov o stretnutiach sa zdá, že nemáte poruke dostatok hráčov...

„Disponujeme naozaj úzkym kádrom, lebo viacerí chlapci  cestujú za prácou von a preto chodíme na zápasy dvanásti-štrnásti, iba občas je nás viac. Na margo nášho aktuálneho postavenia by som nepovedal, že je to dajaké prekvapenie, však aj predtým sme sa stále pohybovali v hornej polovici tabuľky a krátky čas sme boli prví  aj tuším pred dvoma rokmi. Pravdaže, tešíme sa z toho, že sme úplne hore.“

Takže zatiaľ máte iba dôvody na spokojnosť?

„Dva razy sme prehrali, pričom porážka v Kendiciach ma veľmi mrzí, lebo som nemal k dispozícii šesť hráčov zo základnej zostavy a Milan Vranko bol navyše zranený na lavičke. Hoci sme podľahli len tesne, išli sme tam vo veľmi oklieštenom stave, rozbití, našťastie potom sa to postupne zlepšovalo. Naposledy v Marhani sme boli znovu sklamaní, lebo sme si nezaslúžili prehrať, čo podotkli aj domáci. Súper dal gól zo štandardky, no celkove to bol viac menej remízový duel.“

Ktorý súboj ste zvládli najpresvedčivejšie?

„Dve vystúpenia vonku – v Kurime a Toryse. Avšak chlapcov som pochválil aj po ostatnom meraní síl v Marhani. Naopak, stále sa nedokážem  zmieriť s okolnosťami nášho účinkovania v Kendiciach, lebo keby sme boli kompletní, tak výsledok by bol určite iný.“