Príkladnou bojovnosťou a správnou športovou drzosťou sa  v prvoligovom tíme Tatrana Prešov prezentuje Erik Streňo. Vie poriadne znepríjemniť život protihráčom svojou dôraznou hrou, ide na doraz, dohráva súboje a zavše aj bolestivo zasiahne nohu súpera. Na druhej strane aj mnoho rán utŕži. Naposledy  tiež prekypoval srdnatosťou a jeho zásluhou zelenobieli v meraní síl s Dunajskou Stredou neprehrali. Do prestávky bol autorom gólu, po ktorom sa hostitelia ujali vedenia a značne tým „pobúril“ skupinu priaznivcov hostí sediacich práve za tou bránou, v ktorej sa ocitla lopta z jeho kopačky.

Jeho zásah sa zrodil po parádnej individuálnej akcii, pri ktorej sa ľahučko predral k pokutovému územiu zástupcu zo Žitného ostrova a presnou pohotovou strelou k žrdi rozvlnil sieť. Aj v druhom polčase mal na konte niekoľko sľubných akcií, ktorými zamestnával defenzívu favorita, pričom obrancovia si niekedy nevedeli s ním rady. Vo finiši bol však už striedaný, lebo bol značne vyčerpaný. „Odohrali sme super zápas, len škoda, že sme si nesiahli na tri body  Mal som už toho naozaj plné zuby, lebo mi ešte stále chýba po pauze zavinenej operačným zákrokom zápasová kondícia. Postupne sa to však zlepšuje,“ rozhovoril sa tento borec, ktorý dal v dvoch zápasoch po sebe gól. Predtým sa presadil v súperení so Slovanom na jeho pôde. Nie je bez zaujímavosti, že aj proti belasým jeho úspešný pokus znamenal vedenie východniarov, ktoré tiež nakoniec stratili a prehrali. Takže treba len dúfať, že azda do tretice už jeho gól bude mať prívlastok trojbodový. V každom prípade to vyzerá tak, že Erik ku koncu jarnej pasáže súťaže chytil dobrú formu. „Škoda, že sa zápolenia blížia ku koncu, ale nič to, som rád, že mi to vychádza a že sa mi darí. Celkovej mužstvo ide kvalitou hore, ale, žiaľ, nevieme sa akosi dopracovať k výhre.“

V uplynulom vystúpení bol Tatran oveľa bližšie k plnému zisku než rival. Avšak zase stroskotal v koncovke, lebo šance na definitívny zvrat v stretnutí mal. „Mali sme niekoľko naozaj sľubných príležitostí, hlavne tá, ktorú nepremenil Maťo Dupkala, volala po góle. Rovnako tak škoda, že David Leško v nadstavenom čase netrafil opustenú bránu. Keby to riešil možno inak, zápas by sa skončil pre nás radostnejšie.“ Za prístup a nasadenie si však Šarišania zaslúžili pochvalu, hoci v niektorých úsekoch nechali vyniknúť hostí, čo však bolo pochopiteľné vzhľadom na silu kádra a ambície D. Stredy. Aj takticky duel Prešovčania zvládli. „Ku každému zápasu pristupujeme rovnako, s odhodlaním. Lenže predtým sme inkasovali hlúpe góly, ktoré nám  na psychike nepridali, skôr ubrali. Každý zápas odmakáme, lenže nie vždy sa drina odzrkadlí aj vo výsledku,“ riekol E. Streňo, ktorý na margo svojej peknej akcie riekol: „Chcel som v prvom rade vyhrať šprintérsky súboj s protihráčom, čo sa mi aj podarilo. Dostal som sa však z optimálneho uhla, takže jediným riešením bola zasekávačka. Chlapci na lavičke sa smiali, lebo vedeli, že to takto urobím. Snažil som sa potom trafiť bránu, čo mi našťastie vyšlo.“ Aj podľa tohto pohyblivého futbalistu to bol najlepší výkon Tatrana na jar. Na otázku, či ho prekvapilo, že súper hral chladne a v prvom polčase dokonca neohrozil ani jednou strelou brankára Taliana, dodal: „Je to už vecou hostí, ako sa naladili, hlavná vec, že my sme išli na sto percent. Mienime stále ukázať, že nie sme fackovacím panákom, ako sa niektorí domnievajú. Naopak, máme dobré mužstvo, len sa potrebujeme poučiť z chýb. Verím, že budúci ročník už bude celkom iný.“