Po jeseni drží koncové svetlo v druhej najvyššej súťaže Trebišov. Slavoj mal aj minulý rok zlú prvú časť zápolení, potom  sa však vyšvihol a pokiaľ si nechce spôsobiť existenčné problémy, musí zopakovať ten istý scenár. Nad problémami a nedostatkami sme sa zamýšľali vednom s jedným z hráčov Zemplínčanom – Vladimírom Kraželom.

„Ak mám porovnať lanskú jeseň s touto, tak si myslím, že to bolo navlas herne rovnaké, hoci neraz sa výsledky nepriklonili na našu stranu. I keď  pri niektorých prehrách sme neboli horším tímom. Takže nás obchádzalo šťastie. Nehrali sme slabšie než v minulej sezóne, no o šesť-sedem bodov sme napriek tomu prišli. Žiaľ, realita je iná a sme na poslednej priečke.“ V daktorých momentoch, keď sa lámal chlieb, to nedopadlo dobre  pere Trebišovčanov. „Aj v minulom ročníku sme nedávali veľa gólov, ale nazbierali sme dostatok bodov na to, aby sme sa zachránili. To znamená, že pokiaľ sme dali gól, tak to neraz znamenalo bodový zisk, tentoraz však tomu nie vždy tak bolo.“ Počas uplynulého diania došlo aj k zmene trénera, pretože Karol Kisel abdikoval na svoju funkciu. „Rozhodol sa takto a my sme to museli rešpektovať. Pán tréner Rusnák ako jeho nástupca nám oznámil, že toto riešenie je len dočasné a potom sa uvidí. Myslím si, že je to vždy o hráčoch. V Žiline s béčkom sme podali dobrý výkon, získali sme bod, ale potom sme sa zasekli a záver jesene nám nevyšiel.“

Pritom úvod Slavoju celkom vyšiel, však dokázal remizovať napríklad na pôde lídra z Pohronia. Sebavedomie prvý raz zrazila tesná porážka v Lipanoch. „.Tam sme na konci inkasovali jediný gól. Vtedy sa to trochu naštrbilo, bola to tiež smoliarska strata bodov. Určite herne nepatríme tam, kde sme aktuálne.“ V polovici septembra Slavoj naposledy vyhral (zdolal B. Bystricu) a určite nepredpokladal, že odvtedy sa už radosti do konca tohtoročných zápolení nedočká. „Nasledovala dlhá séria bez výhry a to nás deptalo. Pritom po Banskú Bystricu sme mali dobrý pocit, že získať dvadsať bodov bude reálne. Potom sa však čosi  stalo a nevieme to posúdiť, čo presne. V závere jesene hlavne domáce prehry s Komárnom a Šamorínom nás značne škreli.“

Koncovka bola achilovou pätou, čo je už tradičný problém mužstva. Bol to nedostatkom kvality u zakončovateľov, nedostatkom vhodných typov alebo absenciou patričného kumštu? „Myslím si, že naši najlepší strelci – Lorinčák a Novák boli pribrzdení zraneniami a nemali sme niekedy klasických útočníkov. Ich zásahy nám chýbali. Pritom na tréningu chlapci pália ostošesť, sype im to, je pohoda, no príde zápas a trápime sa. Mali by sme ísť viac naproti gólom a ukázať viac odvahy pri streľbe. Treba nám patričné strelecké sebavedomie.“ Aj doma sa Trebišovu neraz nedarilo. Dôvodom bola až priveľká motivovanosť. „Chceli sme doma zbierať body, čo nás však svojím spôsobom aj uzemnilo, zväzovalo nám to nohy a namiesto radosti, ktorú sme chceli pripraviť divákom, sa stal pravý opak. Aj hra nám potom nešla optimálne. Navyše sme veľmi skoro dostávali prvý gól a preto prichodí popracovať na koncentrácii pri bránení. Pokiaľ v úvodnej dvadsaťminútovke príde zásah súpera, ťažko sa to otáča, lebo hostia sa stiahnu a zamurujú to.“

Zaujímal nás názor V. Kražela, ktorý výkon bol  top? „V Bardejove sa mi to pozdávalo najviac, od prvej dom poslednej minúty sme všetci dreli, makali a ukázali statočnosť, obetavosť a disciplínu. Žili sme, držali sme sa hesla jeden za všetkých a všetci za jedného. Všetky formácie fungovali a herné činnosti klapali. Aj v niektorých ďalších dueloch sme naznačili, že na to máme a objavili sa prvky vedúce k úspešným výsledkom.“